Duben 2013

I´ll protect you - The story of Yirukugami by Evil

19. dubna 2013 v 19:28 | Evil

Stav: DOKNCENO
Díly: 2.
NA ŽELANIE


My guardian by €vil

19. dubna 2013 v 19:28 | Evil

Stav: DOKONCENO
Díly: 10.

Yesung si mysle, že ho každý miluje. Jeho názor sa zmení, keď sa ho v jeden deň pokúsia zastreliť. Agentúra v ktorej pracuje mu urýchlene hľadá strážcu. Yesung však nepočítal s tým, že mladá Sa-Rang ho okúzli natoľko, že sa do nej zamiluje. Čím všetkým si musia prejsť aby našli cestu ku šťastiu? Podarí sa mladučkej Sa-Rang ochrániť Yesunga?

Part 1Part 6
Part 2Part 7
Part 3Part 8
Part 4Part 9
Part 5Part 10

Stratená by Evil

19. dubna 2013 v 19:28 | Evil


Stav: DOKONCENO
Díly: 15.

Mi-Ra je jednoduché dievča, ktoré žije v detskom domove. Jedného dňa k nej zavíta nečakaná návšteva, ktorá jej ponúkne istý ´obchod´. Mi-Ra váha, neistá dievčina však návrh šarmantného Dongha príjme, začína sa tým však jej dlhá cesta za nájdeným samej seba....Ako uspej v tejto životnej skúške?


New chances by €vil

19. dubna 2013 v 19:27 | Evil

Stav: DOKONCENO
Díly: 2.

Aby som bola celkom úprimná, nie je to tak úplne s mojej hlavy, inšpirovala som sa jedným klipom od skupiny JYJ, pretože ma chytila za srdce rozhodla som sa napísať podobný príbeh....dúfam, že tým nikoho neznechutím alebo tak. Inak príbeh skonči smutne, takže pre tých ktorý majú radi haapy end- nečítajte to...:)Inak želám príjemné čítanie..:))


Believe by €vil

19. dubna 2013 v 19:27 | Evil

Stav: DOKONCENO
Díly: 12.

On je slávny, ona obyčajné dievča s krutým osudom, čo sa stane keď zistia, že patria jeden k druhému? Aké nástrahy ich čakajú kým im život ponúkne novú šancu?


Believe - part 12 Poledná

19. dubna 2013 v 19:23 | Evil

12.časť- POSLEDNÁ


,,Hyo! Čo tu robíš?"
,,Oranžová ti nepristane. Starec stiahol obvinenie. He-Ran to určite zariadila, lenže..." Eli čakal na to ´lenže´, tušil čo bude nasledovať.
,,Máš zákaz približovať sa...keď sa to tak vezme...máš šťastie..." Otrávene si prešiel po obočí, kyslo sa usmial. ,,Ako sa má?" Opýtal sa, Hyo len mykol plecami. ,,Myslíš, že to viem? Odkedy ju má znova v rukách nevidel som ju." Zamračene na seba pozreli, báli sa čo i len pomyslieť na to čo by jej otec mohol urobiť.
,,Kedy ma pustia?" Znova sa mu v hlase ozývala únava, tu zabúdal aký je v Kórei slávny.
,,To je dosť zvláštne...až zajtra...obvinenie stiahol už včera, jeho podmienka bola len to, aby ťa pustili až zajtra..."
,,Jasné, chce s ňou opäť ujsť...!" Hyo na neho zarazene pozrel. ,,To ma teda nenapadlo." Priznal a na čele sa mu vytvorila vráska.
,,Musíš ich zastaviť!" Rozkázal mu Eli a prudko sa postavil, opäť si však sadol, keď zbadal ako sa k nemu približuje strážnik.
,,Pomôcť? A ako? Keď ma starec zbadá určite ma zabije..." Eli na neho hľadel v nemom úžase.
,,To myslíš vážne? Bojíš sa ho?" Nechcelo sa mu veriť že to ozaj povedal.
,,Nie, nebojím sa jeho..." Odvrkol nevrlo Hyo a odmietol sa s ním viac baviť. Postavil sa na odchod.
,,Hyo, necháš ju jemu napospas? Ozaj? To ti nestojí za ten risk?" Hyo na neho uprel pohľad ľadových očí.
,,Chcel si ju zachrániť a pozri ako si dopadol. Čo zmôžem ja? To teba si vybrala, tak jej pomôž..." Eli nenachádzal slov. Toľko zatrpknutosti dosiaľ nevidel.


He-Ran sa potichu modlila, aby jej vyšiel útek, nazbierala dostatok odvahy a presvedčila otca aby nepodával na Elia žalobu. Stálo ju to len pár faciek. Samozrejme, ako inak.
Teraz však po mnohých rokoch opäť našla silu ujsť. Dúfala, že sa jej to podarí a potom na otca podá žalobu. Rozhodla sa, nič ju nezastaví!
Potichu našľapila na prvý schod, nasledoval druhý, tretí o štvrtom vedela, že je trochu hlučnejší, takže ho preskočila. Nechcela riskovať ani najmenší rozruch, ktorý by k nej priviedol otca.
Pošpičkách sa doťarbala k vchodovým dverám. Jemnučko stisla guľu a otočila ňou.
Niekomu pri tom vbehla rovno do náručia, ustrnula a pozrela do tmavých jám, ktoré by mali byť očami. Preľaknuto ju strhlo a snažila sa odtiahnuť, mysliac si, že je to jej otec.
,,Pšššt...." Zaznelo z úst neznámeho. ,,To som ja...Hyo..."
,,Hyo..." Vzdychla a vďačne sa o neho oprela. ,,Musíme zmiznúť...poď!" Schmatol ju za ruku a snažil sa čo najskôr dostať s dosahu toho muža.
Neskoro.
Za golier košele ho zdrapili mocné ruky a drmli ním tak až mu mixľovalo hlavou.
Do ucha mu vrčal známo-neznámi hlas starého Hwanga.
,,Ty špinavec!" Jačal a začal ho udierať, Hyovi sa zahmlilo pred očami, pocítil ako sa mu s nosa pustila krv. Tušil, že tu skončil, vymláti s neho dušu.
,,Prestaň!" Ozval sa hroziví zvuk nabíjajúcej sa zbrane. Starec ustrnul.
Pozrel ponad plece na He-Ran, ktorá využila situáciu a utekala do domu po otcovu zbraň.
,,Pusti ho..." zavrčala ,,inak ťa ...zabijem." Pri poslednom slove sa jej zachvel hlas.
Starec ju vysmial a opäť vrazil Hyovi, ktorý už ani nestál na svojich, nohy sa mu hompáľali vo vzduchu ako bábke na povrázku.
Ozval sa ohlušujúci výstrel, starcovi zamrzla posmešná grimasa. Zvrtol sa k He-Ran a snažil sa jej zobrať zbraň.
Držala ju pevne, zdrapil ju pod krk. Ledva lapala po dychu zbraň nebezpečne viazla medzi ich telami.
He-Ran nechtiac potiahla kohútik.
Ozval sa rev, nasledovalo niekoľko ostrých nadávok a starec sa zvalil na zem zaliaty krvou, vyšklbol však prekvapenej He-Ran zbraň s ruky, v poslednej chvíli namieril na jej strnulú postavu a vystrelil.
Zatvorila oči čakajúc na bolesť, lenže tá neprichádzala. Pootvorila oči.
,,HYO!" Rozbehla sa k chlapcovi a padla na kolená k jeho postave. S Hrude mu prúdom tiekla krv.
V diaľke začula zvuk sirén, susedia zavolali políciu.
,,Hyo...prečo si? Prečo?" Vzlykla, Hyo sa usmial.
,,Vieš, He-Ran pre teba by som urobil všetko na svete...len som si to neskoro uvedomil. Prepáč...mal som ti pomôcť už na začiatku....aaa...mal som ti pomôcť..mal..." Priložila mu prst na pery.
,,Pššt..nerozprávaj prosím ťa...nerozprávaj akoby si umieral!" Prikázala mu a po líci jej prúdom tiekli slzy.
,,Prepáč..." Opakoval s mdlým úsmevom , viečka mu pomaly klesali. Pery bledli.
,,Hyo?!" Jemne s ním mykla, na chvíľu otvoril oči no vzápätí ich opäť zatvoril.
,,He-Ran..." Rukou zamával vo vzduchu akoby niečo hľadal. Akoby niečo videl. Uprel na ňu kalný pohľad.
,,Vždy som ťa ľúbil...vedela si to?" Vyschlo jej v krku. Nechcela ho raniť. Nechcela, pretože vedela, že mu niet pomoci. Rana stále krvácala a pomoc bola ďaleko.
,,Aj...aj ja som ľúbila teba..." Zaklamala. Hyo sa usmial, akosi smutne pokýval hlavou.
,,Nie...ľúbiš jeho...Elia...vidím ako na neho pozeráš...chcem aby si bola šťastná..počuješ? Nedovoľ nikomu aby ti znova ublížil..nikdy......" Jeho hlas sa stratil rovnako ako aj tlkot jeho srdca.


He-Ran hľadela na jeho postavu, ktorú odvážali v čiernom vreci, rovnako ako aj postavu jej otca.
Susedia tvrdili, že všetko videli, takže vypovedali v jej prospech.
Bola to sebaobrana.
Stále sa však nevedela zbaviť jeho očí.
Hyo je mŕtvy, pery sa jej chveli, keď čakala na Elia pred väzením. Bola unavená s toho ako celú noc nespala, bola unavené zo života, no dá mu ešte jednu šancu. Jej život sa zmení. Bude lepší.
Zodvihla hlavu keď začula svoje meno. Zbadala Eliovú strhanú tvár, prudko sa postavila zo stoličky a vbehla mu do náručia.
Objal ju a tvár vnoril do jej hebkých vlasov. ,,Hyo..." Zamrmlala He-Ran a spustila nárek.
,,Počul som..." Objal ju pevnejšie. ,, Bude to dobré...." Eli nevedel vyjadriť ako mu pukalo srdce pri pohľade na jej zmučený výraz. Bolo mu nesmierne ľúto, že Hyo umrel.
Spriatelili sa..istým spôsobom.
,,Som mu vďačný za to, že ťa zachránil. Nikdy na neho nezabudnem." Je mi ľúto, že som mu neveril. Že som neveril... Eli si vzdychol a vypol prúd myšlienok.
,,Začneme o začiatku." Sľuboval a pobozkal jej uplakané pery.
,,Sľubuješ?" Uprela na neho oči plné sĺz. Palcom jej ich zotrel.
,,Sľubujem."
He-Ran prikývla. ,,Verím ti." Slová spečatila nežným bozkom. Osušila si slzy a preplietla si s ním ruky.
Bol čas na nový začiatok.

...........................Koniec............................

Believe - part 11

19. dubna 2013 v 19:22 | Evil

11. Časť
------------------------------------------------------------------------

He-Ran premýšľala a premýšľala ...lenže nanič neprišla.
S úvah a premýšľania ju prerušil Hyo.
,,Čo sa deje?" Opýtala sa zvedavo, pozrela ne jeho zamračenú tvár.
,,Prečo si mu to povedala?" Spýtal sa pokojným hlasom. Všimla si jeho modrinu na sánke.
,,Kto ti to urobil?" Bradou ukázala na jeho sánku, mykol ramenom a neodpovedal.
,,Prečo si mu to povedala?" Zopakoval otázku, hlas sa mu triasol. ,,Pretože mu dôverujem..."
Hyo tresol rukou do steny. ,,Vieš čo práve robí?"Zakričal, zdesene na neho pozrela, takéhoto ho nepoznala.
Záporne pokrútila hlavou, trochu bojazlivo na neho pozrela.
,,Volá akémusi advokátovi. Chce udať tvojho otca." Pri poslednej vete jej oči nadobudli výzor lietajúceho taniera.
,,Panebože..." Šepla a začala vstávať s postele, Hyo na ňu vydesene pozrel. ,,Čo to robíš?" Prihlúplo sa opýtal.
,,Čo myslíš?" Ironicky sa usmiala. Hyo sa ju pokúsil vtisnúť jemne späť do postele.
,,Nechaj ma...musíme mu to zakázať. Panebože, veď môj otec ho zabije, keď sa to dozvie..." Striaslo ju už len pri samotnej myšlienke na to.
,,Ostaň tu..ja to zariadim." Kyslo sa na neho usmiala, no ostala ležať. Všetko ju začalo bolieť.
Opäť.
,,Eli!" Zakričala, pretože Hyo nikdy nič poriadne nezariadi a hlas ju predsa nebolel. ,,Kyoungjae!"
Ihneď bol pri nej aj s telefónom v ruke.
Niečo odpovedal a odtiahol si telefón od ucha. ,,Dobre, že si kričala potrebujem aby si polícii potvrdila..."
,,Nie...nebudem nič potvrdzovať. Zbláznil si sa? Keď sa môj otec o tomto dozvie tak...tak..." Hlas jej zlyhal.
,,Zavolám neskôr." Povedal telefónu a zložil.
Hodil ho na nočný stolík pri posteli a sadol si k He-Ran.
,,He-Ran, musíš predsa niečo urobiť, nesmieš mu dovoliť aby ťa bil a ak mu v tom nezabrániš ty tak ja určite." Odhodlane na ňu upieral zrak, akoby ju prosil. ,,Sľúbila si, že mi budeš veriť...zabudla si?" Odul spodnú peru. He-Ran neveriacky pokrútila hlavou.
,,Bože, to snáď...si blázon..."
,,Blázon, ktorý ťa ľúbi." Poznamenal, keď vedel, že vyhral. Pobozkal ju na líce.
He-Ran na neho trochu začudovane pozrela, nemyslela, že po raňajšom incidente to od neho ešte bude počuť, aspoň nie tak skoro.
,,Nepozeraj na mňa tak začudovane, musím ti to opakovať aby si si na to zvykla."
,,Samozrejme...ee.." Pomrvila sa na posteli, takmer zabudla o čom sa bavili.
,,Tak? Urobíš to?" Opýtal sa a nahodil psí pohľad.
Prižmúrila oči a vzápätí ich tuho privrela. ,,Ja neviem...mám strach..."
,,Neboj sa, ja ťa ochránim..." Pohladil ju po sánke, pokrútila hlavou. ,,Nebojím sa o seba."Zahľadela sa mu do očí.
,,Bojím sa o teba..." Elijovi sa zasekol hlas kdesi v hrdle. Nahol sa k nej a pobozkal ju, He-Ran na chvíľu prekvapene ustrnula, lenže..páčil sa jej dotyk Eliových teplých a mäkkých pier. Podvolila sa ich tlaku a bozk mu opätovala.
,,V poriadku..." Lapala po dychu no odpovedala mu tak aby ho uspokojila, aj keď strach o neho sa zdal silnejší, jeho schopnosť opantať ju bola ešte silnejšia.
,,Ďakujem..." Pobavene sa usmial. ,,Zdá sa, že máš pre moje bozky slabosť..." Trochu sa začervenala.
,,Nefandi si. Nebozkávaš sa až tak úžasne..." Odbila ho, kyslo sa usmial.
,,Vážne? Toto ma zaujíma a kto s tvojho veľkého pluku ctiteľov sa bozkával najlepšie?" Červeň jej zaliala celú tvár.
Odvrátil sa od neho, nechcela aby vedel, že on bol jediný kto ju kedy pobozkal.
,,Som jediný? Však?" Zdalo sa, že ho to ozaj prekvapilo a...POTEŠILO!
Dlho váhala s odpoveďou, nakoniec to Eli nevydržal a uchopil jej bradu. Otočil ju tvárou k sebe a zahľadel sa jej do očí.
,,Za to sa ozaj nemusíš hanbiť. Som rád, že som tvoj prvý. Chcem byť prvý vo všetkom. Teší ma poznanie, že som to bol ja, kto prvý ochutnal tvoje sladké pery. Nikdy to nikomu inému nedovoľ. Dobre?" Sladko sa usmial. He-Ran myslela, že sa od hanbi kamsi prepadne.
Tešilo ju však vedomie, že to Elija teší. Hrialo ju pri srdci.
,,Asi nemôžem dúfať, že ja som bola tiež tvoja prvá...?" Trošku mu neuškodí ak ho podpichne.
Elia obliala prudká červeň. He-Ran takmer odpadla od potláčaného smiechu.
,,Ja-ja...ne- eee..." Nevedel čo povedať. He-Ran sa začala dusiť.
,,No... mal som pár ....známostí...pred tým než som ťa spoznal..." He-Ran to nevydržala a vybuchla do hurónskeho rehotu. ,,Kyoungjae! Ja to predsa viem! Nemusíš mi nič vysvetľovať..." Takmer sa udusila a pichalo ju vo všetkých ranách, ktoré utŕžila.
Eli sa celý nesvoj zasmial tiež. Snažil sa skryt rozpaky.
,,Ha-ha-ha..." Povedal a začal niečo vyťukávať do telefónu. He-Ran znervóznela.
,,Pokoj," povedal Eli akoby vycítil jej nepokoj, ,,povieš im, že ho chceš udať, pretože ťa už dlhodobo týra...v poriadku?" Preglgla a trhavo sa nadýchla. Priložila si telefón k uchu a načúvala pípaniu. Po troch pípnutiach sa v telefóne ozval hlas policajta. Poslušne mu zopakovala to čo jej povedal Eli.
Policajt sa jej opýtal, kde býva ona a jej otec. Nadiktovala mu svoju terajšiu adresu a potom adresu jej otca. Desila sa predstavila ako zareaguje jej otec, keď sa dozvie, že ho obvinila...



,,Čo je to za výmysel! Predsa som nedávno nahlásil, že mi ktosi uniesol dcéru! A vy teraz prídete s touto absurdnou otázkou!? Svojej dcére by som nikdy neublížil! Je to jediné čo mám! Mali ste ju nájsť!" Pán Hwang zahral vynikajúce divadielko. Teraz mu Hope privedú naservírovanú rovno na tanieri.
,,Prepáčte pán Hwang, ale vaša dcéra nám volala včera a udala vás." Starec si priložil trasúcu ruku k čelu a utrel si pot s čela.
,,Bože...určite ju donútil ten chlapec! To on ju určite uniesol!" Starec si afektovane vzdychol.
,,Moja jediná dcéra..moje všetko." Vzlykol. Uprel vlhké oči na policajta. ,,Máte dcéru pán policajt?" Opýtal sa a pomaly vstal s kresla. Policajt pomaly prikývol. Starec sa v duchu spokojne usmial.
,,Teda mi určite rozumiete, viete si predstaviť ako sa o ňu strachujem...niky by som svojmu malému dievčatku neublížil..." Rozplakal sa a vložil si ruku do dlaní.
Policajtovi zovrelo srdce dojatím. ,,Nerobte si starosti, dovedieme vám vašu dcéru späť."
Keď policajti odišli starec sa uškrnul.
,,Hlupáci..." Zašomral.

,,Čo to robíte?!" He-Ran začula nahnevaný Elijov hlas. Pokúšala sa vstať, keď do miestnosti vtrhol Hyo.
,,Čo sa deje?" Opýtala sa vydesená Hyovim pohľadom. ,,Tvoj otec...narozprával im, že sme ťa s Eliom uniesli...chcú ho zavrieť..." Zdesene sa posadila. Telo protestovalo.
,,Hyo..uteč..." Nabádala ho. A zo všetkým sebazaprením vstala. ,,Uteč a!" Prikázala mu. ,,ukry sa v skrini nebudú ťa hľadať! No tak!" Potlačila ho do skrine a zabuchla za ním dvere. Hyo protestoval no umlčala ho. ,,Hyo...musíš pomôcť Eliovi! Rozumel si! Skontaktujete sa nejako!" Dvere sa otvorili a dnu vošiel uniformovaný policajt, He-Ran zvraštila obrvy.
,,Je to nedorozumenie..." Snažila sa im to vysvetliť, no za policajtom vošiel jej otec. Prišlo jej zle.
,,Dcérenka!" Skríkol a bežal jej v ústrety.
Uhla sa mu. Hrozivo na ňu pozrel tak sa poddala jeho hre.
Objala ho aj keď sa jej hnusil, zahrala divadielko, no hneď ako sa prestal policajt pozerať odskočila od neho.
Snažila sa dotackať do haly, videla ako policajti odvádzajú Elia.
,,Eli!" Vykríkla, zdvihol hlavu a začal sa vzpierať.
,,He-Ran!" Mixľoval zo sebou no , nezmohol absolútne nič. Držali ho pevne.
,,He-Ran! Nevzdávaj sa! Pravda vyjde na javo! Pomôžem ti! Prisahám!" He-Ran pozerala ako ho dovádzajú v putách, niečo sa v nej lámalo s očí jej mizol akýkoľvek výraz.
Eli si to všimol, vedel čo to znamená, opúšťa sa. Jej otec ju určite opäť zbije...
Nezniesol bolesť, ktorá ho začala spaľovať.
Je to jeho vina...

Believe - part 10

19. dubna 2013 v 19:18 | Evil

10 časť

-----------------------------------------------------------------------


,,Ďakujem." Šepol Eli jemne a opatrne ju pobozkal na vrch hlavy, do mäkkých vlasov.
Voňali ako maliny.
Srdce mu zvieralo dojatím a láskou. Cítil sa silný, akoby dokázal premôcť všetko a všetkých.
Všetkých čo by ešte niekedy chceli ublížiť He-Ran, jej otec ešte za všetko zaplatí, sľuboval si v duchu.
He-Ran sa pomrvila, pritisla sa k nemu tesnejšie akoby od neho čerpala silu.
Ako rád by sa s ňou vymenil, aby nikdy nemusela prežiť tie muky, ktoré jej spôsoboval otec.
Nie, popravil sa, to nie je otec ale tyran, ktorý si nezaslúži takú skvelú a nádhernú dcéru.
Uprel zrak na dievča, pre ktoré by obetoval všetko na svete. Jej dobitá tvár mu spôsobovala bolesť, hneval sa na ňu, že mu klamala. Mohol jej pomôcť už vtedy pred rokom.
Teraz však žasol, že je pri ňom.
Rozhodla sa veriť mu...Rozhodla som sa veriť ti....ozval sa mu v hlave jej slabý hlas.
Slová mu v ušiach zneli ako pieseň, akoby mu vyznala lásku...
Potichu zavzdychala, ruku si položila na jeho hruď, srdce mu prudko búšilo. Prikryl jej dlaň svojou.
,,Eli..." Vzdychla zo sna, srdce mu vynechalo úder a hneď na to sa naplo až na prasknutie.
Tieto pocity boli pre neho neznáme, ba cudzie, pravda ľúbil svoje sestry, svoju rodinu.
Ale toto dievča... kvôli nej sa zmenil.
Ľúbil ju tak, že to bolelo.
Láska to je pre neho ako trpko-sladká odvar. A on s neho práve pil, poriadne ho hltal, akoby sa ho nevedel nabažiť.
Pripadal si takmer pateticky, zamilovaný... zasmial sa sám sebe.
Patetický rojko.
Patetický zamilovaný rojko, tak je to správne.
Vlastne ani nemal v pláne zaspať pri He-Ran bál sa, že by jej ublížil. Únava ho však premohla a ponoril sa do ríše snov...

Pozorne sledovala ako sa usmial zo sna, bol krásny až jej zovrelo srdce. Túžila sa natiahnuť a ponoriť ruku do jeho čiernej štice.
Keď sa spoznali bol blondiak. Teraz má vlasy čierne ako noc. Obe farby mu však pristali.
Bol sladký, keď spal, sladký a zraniteľný. Priala si sledovať ho takto už naveky...
Keď sa prebrala trochu zahanbene zistila, že hlavu má položenú na jeho širokej hrudi, počula ako mu pravidelne búši srdce, bol to ten najkrajší zvuk.
Vtedy si spomenula, že mu povedala, že má jej dôveru.
Chápala prečo mu to povedala.
Chcela mu veriť, pretože...ho mala ...rada.
Samozrejme, bolo to viac ako ´len mať rada´ lenže bála sa priznať si, že je to láska. Bála so priznať to pred sebou, keby to mala priznať pred ním...nevedela si to predstaviť.
Obávala sa...
Bolo to pre ňu ťažké, ju ľúbiť nikto nenaučil. Bála sa, že nebude vedieť ako sa správne ľúbi.
Kto však vedel ´ľúbiť správne´?
Bože!
Všetko je to také nové, také desivé...
Má s toho chaos..., uprela pohľad na spiaceho Elija.
Vlastne už nespiaceho...
Uprene ju sledoval, nepatrne sa začervenala.
,,Dobré ráno", ozval sa jeho chrapľavý hlas do ticha miestnosti.
,,Dobré..." Ospravedlňujúco sa usmiala. ,,Prepáč ak som ťa zobudila."
,,Nezobudila si ma." Ubezpečil ju a opatrne ju palcom pohladil po brade.
Dotkla sa rukou kruhov pod jeho očami. ,,Vyzeráš, že spánok potrebuješ." Poznamenala a na čele sa jej urobil mráčik, tie kruhy si pred tým nevšimla.
Zívol. ,,Pár nocí som nespal." Priznal a usmial sa ospalo.
Mráčiky na čele sa zamračili ešte viac. ,,Prečo?"
Pobavene na ňu pozrel. ,, Pre teba.Bál som sa." Zatajila dych a očami sa vpíjala do tých jeho. ,,A zdá sa, že som sa neobával zbytočne..." Zamumlal a oprel sa na lakti. Jeho tvár bola odrazu blízko, dych sa im miešal keď odvetila: ,, Máš namysli toto." Rukou ukázala na svoju dobitú tvár.
,,S toho si nič nerob..." Aby zľahčila situáciu zasmiala sa. ,,Zažila som už aj horšie bitky..." Zmĺkla keď videla Eliajov zamračený výraz tváre.
,,To nie je smiešne." Precedil cez zuby. ,,Nechcem si ani predstaviť ...bože..." Ruku si hrabol do vlasou a nervózne si zahryzol do pery.
Zdesene ho sledovala. ,,Tak si to nepredstavuj..."
Šibol po nej pohľadom. ,,Jasné, akoby to bolo jednoduché, už len myšlienka na to že ti niekto ublížil..." Hrozivo zavrčal.
,,Ako sa cítiš?" Opýtal sa aby trochu odviedol pozornosť od tamtej témy.
,,Hmm..." He-Ran sa pomaly ponaťahovala, ,,celé telo ma bolí, ale po čase to bude v poriadku." Povzbudivo sa usmiala, keď ju pichlo v líci. Snažila sa bolesť ignorovať.
Poštípala Elia na líce a vtisla mu pusu na nos.
Trochu šokovane si ho pošúchal.
Potom sa usmial.
Začínal chápať, prečo sa do nej zaľúbil. Bola nezmar, nič ju nepoložilo, to ale neznamená, že ju nič netrápi, pomyslel si vzápätí.
On sa už postará aby všetko zlé skončilo, už nikdy ju nikto neudrie, už nikdy nebude mať modrinu, aspoň nie od bitky.
Eli sa zaprisahal, že pre ňu vybuduje lepší život. A ten život bude práve s ním.
On jej ukáže čo je to láska.
Pozrel do je zvedavých očí a pobozkal ju na špičku nosa, presne ako ona jeho pred tým.
,,Ľúbim ťa..." Zašepkal, na chvíli ustrnula a odtiahla sa od neho. Dlhú dobu mu pozerala do očí a zvádzala v sebe boj. Chcela ujsť aby nemusela vyriecť tie isté slová, vedela, že to ešte nedokáže.
Nakoniec to vzdala oprela si čelo o jeho hruď. ,,Ďakujem..." Zašepkala a s oka jej vypadla slza.
Eli trochu zarazene načúval jej poďakovaniu. Chcel počuť čosi iné.
,,Čas, to je to čo potrebujem." Prehovorila He-Ran do ticha, ktoré nastalo.
,,V poriadku..." Eli sa zdvihol s postele, He-Ran ho chytila za ruku.
,,Kyoungjae ...ja ...niečo k tebe cítim, len to neviem pomenovať...prosím pochop to."
Trochu zronene na ňu pozrel, pokúsil sa usmiať. ,,Ja to chápem." Ubezpečil ju.
He-Ran na neho uprela pohľad smutných očí, nedokázal na ňu dlho upierať zrak. Radšej odišiel a zanechal ju chmúrnym myšlienkam, ani tie jeho neboli oveľa lepšie.

Believe - part 9

19. dubna 2013 v 19:17 | Evil

9.časť
-----------------------------------------------------------------------

Plakala.
Ozaj plakala.
Za celý svoj život sa jej to stalo pár krát, nevedela presne koľko ale toto nebol celkom určite jej prvý plač.
Celkom určite však bol najsrdcervúcejší.
Bola v koncoch.
Telom jej otriasali vzlyky a slzy jej zmáčali vankúš. Bol už jej slzami taký nasiaknutý, až sa zdalo, že by ho mohla žmýkať.
Prešiel mesiac od príhody v nemocnici.
Zrušila fotenie, držala sa čo najďalej od Hyoa a Elia.
Aspoň mali toľko rozumu, že ju nehľadali.
Otec sa na ňu hneval a zbil ju. Musela odmietnuť ďalšie ponuky.
Aj dneska takú jednu odmietla.
Vlastne nie "takú jednu" bola to obrovská šanca.
Bála sa čo na to jej otec povie, vlastne nebála sa jeho rečí. Bála sa jeho skutkov.
Bála sa, že tento krát to nebude len jedna, dve facky.
Odmietla módnu prehliadku jedného významného návrhára.
Keď sa to dozvie, len boh vie čo jej zase vykoná...


,,Preboha, prestaň sa tu prechádzať ako lev v klietke." Napomenul Hyo, Elia, ktorý sa na toho leva začínal pomaly podobať.
,,Mesiac! Mesiac čo nás ignoruje...odmieta všetky ponuky. Vravím ti," Zdvihnutým prstom si prešiel po pere,, tu niečo nehrá. Určite je v bezpečí?" Obrátil všetku svoju pozornosť na mladého chlapca, ktorý sa pomrvil pod jeho ostrým pohľadom.
,,Sto-sto percentne." Zakuckal sa Hyo, stále nevedel prečo klame.
Je to ozaj strach? Je až taký bojko?
Eli mu nevenoval viac pozornosti. Stále mu nedalo spávať, že ho He-Ran odmieta.
Ani kus po ňom netúži?
On po nej veľmi.
Chcel ju u seba, chcel ju objať, pobozkať.
Chcel aby mu patrila. Takéto pocity v ňom vyvolával jediný jej úsmev. Nevedel sa vyrovnať s tým, že ho nechce, keď on za ňou šalie.
Je blázon, zamilovaný blázon a len ona mu môže pomôcť, už to ďalej nevydrží...
Schytil do rúk koženú bundu a rozbehol sa k dverám.
,,Kam ideš?" Kričal za ním Hyo, otvoril dvere.
Zalapal po dychu.
Do náručia mu vletela He-Ran.
Ledva stála na nohách, vydesene na ňu pozrel.
Bola celá krvavá a dobitá.
Zdesene na ňu pozeral, nedokázal sa pohnúť. Nedokázal premýšľať. Vyzerala príšerne.
Zdvihla hlavu a zašepkala. ,,Pomôž mi..." Odpadla mu v náručí, nedala mu možnosť odpovedať. Jemne si ju vyložil do náručia a prešiel okolo Hyoa, ktorému vypadla lyžica s ruky a rýchlo vstal.
,,Ja som vedel, že sa to stane..." Zašepkal bledý ako stena.
Eli okolo neho bez komentára prešiel a Hope položil čo najjemnejšie na posteľ.Potom sa otočil k Hyovi a jednu mu vrazil.
,,Vedel si to?! Vedel si to?!" Kričal na neho a takmer neveriacky sa zasmial.
,,Prečo si to, doriti nepovedal ,keď si to vedel?!" Hyo sa zahanbene pozrel na Hopine dobité telo.
Sám nevedel, prečo to tajil.
Eli okolo neho prešiel bez povšimnutia. Hnusil sa mu pohľad na mladého chlapca.
Zodvihol telefón, že zavolá do nemocnice, Hyo mu ho však vytrhol z ruky.
,,Nevolaj tam, keď ju tam privezú jej otec ju nájde..." Eli pokrútil hlavou, nemohol uveriť , že mu klamal v takejto veci.
,, Je s otcom. Nič jej neublíži.....jasné záleží mi na nej..." Eli imitoval Hyov hlas. ,,Toto si mi povedal, spomínaš! Jej otec ju bije! Panebože! Prečo mi to nenapadlo!?"
Hyo zahanbene prikývol,, viem čo som ti povedal, ale musel som klamať, nechcela aby si o tom vedel. Myslel som, že sa možno zmenil, že jej už neublíži, pretože ju potrebuje..."
,,Myslel si si...počkaj," Elia čosi napadlo. ,,vtedy v nemocnici? Nebola chorá, však?" Opýtal sa opatrne.
Chlapcova čierna hlava sa zavrtela.,, Nie, vtedy mala spálené nohy. Donútil ju chodiť po žeravých uhlíkoch."Elia naplo. Nevedel si ani predstaviť hrôzy čo jej otec vykonával, bolo mu príšerne.
Vrátil sa k nej od izby. ,,Musíme ju umyť, zavolaj na recepciu nech nám pošlú viacej uterákov..." Tresol dverami a postavil sa km He-Raninej postave.
Čupol si k nej, vzal jej dlaň do svojej a pobozkal ju.
,,Prečo si mi neverila?" Opýtal sa pošepky, nečakal, že mu odpovie.
,,Ja neverím nikomu..." Zachrapčal jej hlas, tak potichu až si myslel, že si ho iba vyfantazíroval.
,,He-Ran!" Zvolal a opatrne jej pohladil líce, ktoré mala opuchnuté. Bola na nespoznanie. Dobitá na každom centimetri jej krehkého tela.
,,Za toto zaplatí. Sľubujem. Nedovolím aby to niekto ublížil..." Sľuboval jej a naďalej jej hladil líce.
Šklblo jej kútikmi úst. ,,Jeho nikto nezastaví...ani matka to nedokázala, radšej ušla. Myslela som, že je mŕtva, ale otec mi povedal..sss..povedal, že ušla..." Zacítila bolesť v rebrách, jedna slza sa jej skotúľala po dobitom a krvavom líci.
,,Prečo ma nezobrala zo sebou?" Žalostne sa opýtala a Eliovi išlo srdce z hrude vyskočiť. Nikdy neveril, že by to bolo možné, že by bolo možne aby ho tak bolelo.
Zvieralo mu ho. Naklonil sa k nej a obtrel sa svojimi perami o tie jej.
,,Ja ťa neopustím, ale musíš mi veriť...dokážeš to?" V očiach mal nemú prosbu.
Odvrátila od neho tvár. ,,Neviem..." Odpovedala čím ho neskutočne zranila. Pomaly sa postavil, pretože začul kroky, ktoré sa približovali.
Niekto zaklopal,, vstúpte." Hyo strčil hlavu do dverí. ,,Poslal som po doktora. Je vraj spoľahlivý. Nikomu nepovie, že je tu. A tu sú tie uteráky..." Podal mu kôpku čisto bielych uterákov a odišiel.
Eli prešiel do kúpeľný napustil vodu do umývadla a namočil doň jeden uterák.
Keď podišiel k He-Ran veľmi opatrne ju poumýval, pár krát zastonala od bolesti ale inak sa držala statočne. Po celý čas mu zvieralo hrdlo a slzy ho štípali v očiach.
Ako jej tak mohol ublížiť, nevedel to pochopiť. Čím ho tak dráždila, že jej ubližoval?
Práve keď ju doumýval ozvalo sa znova klopanie, tento krát vošiel doktor.
Postarší muž s bielymi vlasmi a plešinkou. Vyzeral vľúdne a priateľský.
Pozrel na Elia a potom na He-Ran, urýchlene otvoril svoj kufrík, na chvíľu zastal a otočil sa na Elia.
,,Mohli by ste chlapče odísť?" Eli chcel namietať ale He-Ran mu povedala aby to urobil, aj keď nerád poslúchol ju.

,,Čo tam tak dlho robí preboha!" Hyo sa neodvážil napomenúť Elia aby bol pokojný, vedel, že čokoľvek by povedal ešte viac by ho tým rozzúril.
To sa mu nežiadalo.
Doktor vyšiel a obaja nadskočili, pri jeho pokojnom hlase.
,,Pacientka je poriadne dobitá, myslím, že prežila menší otras mozgu, má dobite značné časti tela aj dorezané, len boh vie čo s tou chudinkou dorobili. Musí poriadne odpočívať. Je silná a mladá vystrábi sa. Prídem o dva dni na kontrolu. Zatiaľ dovidenia."
Doktora vyprevadili pohľadmi a obaja sa rozbehli do izby kde ležala He-Ran. Hyo však na pred pustil Elia, nechcel sa sním pohádať a najmä nie teraz.
,,He-Ran? Ako sa cítiš?" Spýtal sa jej a ustarostene zvraštil obočie.
,,Som len dobitá, neumieram."Zasmiala sa čo ihneď oľutovala.
Dobité rebrá začali protestovať
,,To nie je vtipné." Zamračil sa Eli ešte viacej.
,,Nie, nie je." Pripustila a vzdychla si. ,,Som unavená..." Poznamenala a zatvorila oči.
,,V poriadku, necháme ťa odpočívať." Chytila ho za ruku. ,,Nie ostaň pri mne." Poprosila ho keď otvorila očiach, chytila ho za ruku.
,,Neublížim ti?" Eli preglgol, myšlienka že by jej mal spôsobiť bolesť sa mu nepáčila.
,,Ublížiš mi keď tu so mnou neostaneš." Hyo sa nedokázal na nich ďalej pozerať, potichu za sebou zatvoril dvere.
,,V poriadku..."sadol si na zem He-Ran sa zasmiala. ,,Ľahni si ku mne. Do postele." Trochu sa posunula, bolestne zavrela oči keď ju opäť pichlo v rebrách.
,,Ja neviem..." Začal Eli, no He-Ran sa upokojujúco usmiala. Aspoň si tak myslel, pre modriny na tvári to sotva vedel rozoznať.
Veľmi opatrne si k nej ľahol, takmer ani nedýchal.
Spokojne sa usmiala a preplietla si s ním ruky.
,,Rozhodla som sa." Eli na ňu zvedavo pozrel.
,,Čo si sa rozhodla?" Palcom ju pohladil po dlani. Jediné miesto kde nemala modriny, tak sa nemusel báť , že by jej ublížil.
,,Rozhodla som sa veriť ti."

Believe - part 8

19. dubna 2013 v 19:16 | Evil

8.časť
----------------------------------------------------------------------

,,Zajtra príďte v dohodnutom termíne. Pokračujeme s druhou várkou." Fotograf bol ako vo vytržení.
Všetci svorne prikývli a začali sa rozchádzať.
,,Hope...," začal Eli trochu nesvoj, ,,chcel by som ti niekoho ukázať." Naznačil k východu, Hope ho trochu nesvoja nasledovala.
V šere večera sa vynorila známa postava.
,,Hyo?!" Skríkla naradovane.
,,Áno..som to ja." Vbehla mu odo náručia. ,,Hyo..." Opakovala, v chlapcovom srdci sa rozhorel plameň.
Elia spaľovala žiarlivosť. Pocítil ju prvý krát.
Aj on túžil po takom prijatí, no nedočkal sa ho.
Hyo ho prevŕtal očami, sršal spokojnosťou. Hope si oneskorene uvedomila, že sa dopustila chyby.
Odtiahla sa od Hyoa a uprene sa na neho pozrela.
,,Vravela som, že sa ešte stretneme."Poznamenala a prstami mu postrapatila šticu.
,,Áno, ty si to vravela. No nebolo by to tak, keby si tvoj otec nevymyslel túto parádu. Zistil, že si pre neho zlatá baňa čo?" Kľudná Hyova povaha sa začala meniť.
,,Hyo...prestaň..." Upozornila a pohľadom ukázala na Elia.
,,Jasné, prepáč." Zahundral a nesúhlasne na ňu zazrel. Nechápal, prečo to tomu truľovi nepovie.
,,Porozprávame sa neskôr." Zašepkala mu.
Jasné, neskôr. Pomyslel s otrávene.
,,Čo je s tvojim otcom?" Opýtal sa Eli zvedavo. Hope ho spálila pohľadom. ,,Nič." Odvrkla mu.
,,Nič? Mne sa nezdá..." Pokynul Hyovi aby nastúpil do auta, ktoré pri nich zastavilo.
Sám do neho nastúpil a neobzrel sa, na dneska mal už tajomstiev vyše hlavy.
,,Ak by si ma potrebovala sme ubytovaná v hotely Avalon." Pošepol jej ešte Hyo a urýchlene nastúpil do auta.
Potrebovala?
Nikdy nikoho nepotrebovala. Keby s ňou nebol Hyo a Eli otec by ju nikdy nenašiel.
Vraj potrebovala! Smiešne!
Ponáhľala sa k svojmu autu, pozrela na hodinky a zahryzla si do pery.
Zase ju potrestá! Príde presne po večierke!


Hope si zahryzla do pery aby zadržala slzy.
Bosými nohami, prechádzala po žeravých uhlíkoch, jej otec sa pri tom skvelo zabával.
Prišla neskoro, tak ju patrične potrestal. Nestaral sa o to, že zajtra bude lapať po dychu pri každom prostom pohybe.
Zaťala zuby.
Tá bolesť! Bolo to neznesiteľné, keby však ušla, prinútil by ju k ničomu horšiemu, len práve nevedela čo je by to horšie mohlo byť.
,,V poriadku," ozval sa starec a lenivo sa postavil ,,môžeš ísť." Položil pohár whisky na stôl a odišiel.
He-Ran neváhala a rýchlo ponorila nohy do studenej vody, ktorú mala pripravenú vedľa uhlíkov.
Slzy sa jej hromadili v očiach, snažila sa neplakať. Nikdy neplakala, keď ju trestal.
Cítila by sa potom ešte horšie. Bolo by to akoby vyhral a to mu nechcela dovoliť.
Od bolesti sa chvela, skuvíňala keď jej vydesená slúžka prišla pomôcť.
Ale neplakala.
Keď ju konečne položila na posteľ začala jej nohy ošetrovať. Prišlo jej zle keď videla zhorené mäso.
Kto je ten chlap, že toto úbohé stvorenie tak trápi? Čudovala sa slúžka a v duchu dievča ľutovala.
Mala v pláne ohlásiť to, lenže sa bála.
Čo keď ju jej pán potrestá?
Zachvela sa pri predstave, že by jej vykonal niečo podobné...
Vedela veľmi dobre, o všetkých jazvách Hope.
Všetkých, ktoré mala na chrbte, a na chodidlách, starec sa snažil trestať ju tak aby to nebolo veľmi na očiach.
Nechcel ju dokaličiť úplne.
Všetko si to odniesli chodidlá a chrbát, preto nemohla He-Ran ukazovať chrbát, mnoho ľudí by sa istotne zhrozilo, keby ho zbadalo.
Samá jazva, niet na ňom kúštik miesta kde by sa jazvy nenachádzali.
,,Lilly..." ozvala sa Hope plačlivým hlasom ,,daj mi oblbovák...prosím, neznesiem to...prosím." He-Ran priam žobrala, obe vedeli, čo sa stane keď sa jej otec dozvie o tom, že jej ho dala.
Zbije ich obe.
,,Dievča drahé, ja nemôžem." He-Ran bolestne zastonala a hlava jej padla na vankúše.
Bola v bolestivej agónii.
Zvierala plachty v dlaniach a hlavou metala zo strany na stranu.
Bože...pomôž mi...pomyslela si , potom konečne omdlela.


,,Eli! Vstávaj! Čo sa deje? Si celý spotený!" Hyo drmal Elia za nahé rameno.
,,No tak! Vstaň!" Toto budenie s nočných môr sa mu zdalo známe. Takto budil He-Ran.
,,Bože..." Vzdychol zmätene, keď sa konečne prebral. ,,Snívalo sa mi, že chodím po horúcich uhlíkoch..." S odporom sa pozrel na svoje nohy, ktoré mu vykúkali spopod plachty.
,,Videl som, že sú obhorené...a plné pľuzgierov...bolo to príšerné..." Opäť ho striaslo.
,,Bol to len sen..." Hyo si unavene prešiel po očiach. ,,Bože, myslel som, že som opäť v Soule s He-Ran...aj ona mala nočné mory." Vysvetlil.
,,Nočné mory? Prečo?" Spýtal sa Eli a zvedavo sa oprel na lakti.
,,Predsa s toho ako ju bil..." Zasekol sa a zmĺkol.
Blbec! Blbec! Blbec! Zanadával si v duchu.
,,Bil? Kto ju bil?" Opýtal sa Eli napäto s očí mu sršala zlosť.
,,To je jedno, je mŕtvy." Totálny idiot! Znechutený sám zo seba sa pobral do obývačky a šupol sa na kreslo.
Eli zatiaľ dumal vo svojej izbe nad jeho poslednými vetami.
Odrazu akoby sa mu v hlave rozsvietila žiarovka. Vybehol s postele a utekal za Hyom.
,,Tá jazva na krku..." začal ,,má ju od toho, že ju ktosi týral? A nie je to detská boľačka? Je to tak?" Hyo sa rozospato posadil a prikývol.
,,Áno, urobil jej to s rozbitou fľašou piva. Chudera, takmer umrela..." Napriek teplote v izbe sa Eli zachvel.
,,U.M.R.E.L.A.?" Každé písmeno povedal samostatne akoby to bolo čosi cudzie.
Hyo prikývol. ,,Kto bol ten bastard?" Eli bol ako blázon, vbehol do svojej izby a obliekol si tričko.
,,Kam chceš ísť?" Opýtal sa Hyo a začal vstávať.
,,Za He-Ran čo myslíš?"
,,A to už načo, je s otcom. Nič jej neublíži." Takmer sa s tým klamstvom zadrhol.
Eli na neho pozrel privretými očami. ,,Povedal by si keby bola v nebezpečenstve. Však?" Hyo prikývol.
,,Samozrejme, záleží mi na nej ak si si nevšimol." Ľadovo sa usmial, ako sa len nenávidel!
,,Nie som slepý, vidím ako na ňu pozeráš."
,,Jasné, že to vieš. Pozeráš na ňu totiž rovnako. Ale nedovolím aby si jej ublížil." Eli záporne pokrútil hlavou. ,,Nikdy by som jej zámerne neublížil. Ľúbim ju." To slovo s neho vybehlo a odrazu sa cítil...tak voľne.
,,Čo-čo si to práve povedal?" Šokovane sa spýtal Hyo.
,,To čo si počul." Odvrkol Eli. ,,Tebe to už určite nezopakujem." Zahundral a pobral sa späť do izby.
Hyo sa nespokojne zabalil do deky. Ľúbi ju?
Nemá na to právo. Patrí jemu.
He-Ran patrí Hyovi. On ju poznal skôr, pomáhal jej.
Ľúbil ju.
Tiež ju ľúbil, lenže vedel, že He-Ran mu nikdy jeho lásku neopätuje.
Je zbabelec, vie, že He-Ran aj teraz trpí. Vie to, mal by ju odtiaľ odniesť, ale bál sa.
Bál sa toho tyrana, ktorý ju odviedol a jeho zbil.
Bol zbabelec a musel s tým žiť.
On si He-Ran nezaslúži oveľa viac ako Eli.
Zbabelec...


Hope zadržala vzlyk bolesti.
Nohy mala samý pľuzgier, no jej otec ju donútil ísť na fotenie.
Bolo to hotové peklo od bolesti takmer nedýchala. Lilly išla na fotenie s ňou aby jej pomohla. V nohaviciach niesla aj tabletky proti bolesti.
Hope nimi bola úplne predávkovaná, bola malátna. Napriek tomu však bolesť cítila ochromovala ju.
Keď dorazil Eli takmer ho nespoznala. Zdalo sa jej, že jeho hlas prichádza s veľkej diaľky.
,,Hope? Si v poriadku? Nevyzeráš práve najzdravšie." Uprene sledoval jej tvár, bola spotená a oči mala akési mútne.
,,Som v poriadku." Ubezpečila ho slabým hlasom a podoprela sa o dievčinu, s ktorou prišla. Všimol si že jej kroky sú akési....akoby ju to strašne bolelo, každý krok akoby jej spôsoboval nesmiernu bolesť.
Vošiel do šatne.
,,Čo sa deje?" Spýtal sa Hyo a zahľadel sa na jeho tvár v zrkadle.
,,He-Ran, je akási divná...akoby ju niečo bolelo. Nohy..." Hyo vyskočil zo stoličky a vybehol von.

,,He-Ran...čo ti zase urobil..."Opýtal sa a keď mu neodpovedala prizrel sa jej lepšie.
,,Panebože, veď máš horúčku..." Dotkol sa jej horúceho čela, takmer sa popáli.
Šibol pohľadom po Lilly. ,,Čo jej urobil?" Nahnevane zazrel, keď slúžka mlčala.
,,Donútil ju chodiť po žeravých uhlíkoch." Hyo zalapal po dychu. ,,Panebože." Zopakoval a dotkol sa rozpáleného líca dievčiny, ktorej pohľad bol čoraz mútnejší a mútnejší.
Vzal ju do náručia,, Povedz fotografovi, že je Hope chorá. Ja ju odnesiem do nemocnice." Dievča prikývlo a utekalo splniť čo jej nakázal.
,,He-Ran prečo to robíš?" Pritisol si jej tvár k svojej o pobozkal ju na čelo.
Nedokázal sa pozerať na jej nemý výraz a bolestne zovreté obočie.
,,Čo sa deje?" Utekal za ním Eli a pozrel na He-Ran.
,,Je chorá...chod domou ja ju odveziem do nemocnice." Hyo sa nervózne pozrel cez plece.
,,Nie, idem s tebou, neopustím ju. Je chorá potrebuje ma."
,,Rob ako myslíš," He-Ran zaťala zuby by nevykríkla, cítila, že pľuzgiere jej pukajú.
Myslela, že zošalie.
,,Vyzerá ako by v tom bolo aj čosi viac než len horúčka s choroby. Počkaj vyzujem jej topánky..."
,,NIE!" Zastavil ho Hyo a prestrašene pozrel na Eliaové ruky, ktoré sa práve chystali vyzuť jednu topánku.
,,Prečo?" Spýtal sa a zamračene pozrel na popolavú tvár Hope.
,,V poriadku," povedal nakoniec a sadol si na miesto vodiča.
Hyo opatrne posadil He-Ran a prisadol si k nej.
,,Poďme."



,,Čo to má znamenať?!?!?!" Zaburácal hlas pána domu a Lilly sa prikrčila k zemi.
Nepomohlo jej to, pretože dostala poriadne zaucho.
,,Pre-prepáčte pane, ale slečna na tom bola zle...dostala horúčku...a ten chlapec..."
,,Chlapec?" Spozornel pán Hwang a pomohol slúžke na nohy aby jej strelil ďalšie zaucho.
,,Aký chlapec?" Zakričal.
,,J-j-ja neviem, pane." Starec zaťal zuby.
,,Do ktorej nemocnice ju odviezli?" Opýtal sa po chvíli ticha.

,,Bude v poriadku?" Opýtal sa Eli Hyoa.
Ten prikývol. ,,Je to vraj nejaký vírus." Pohotovo klamal Hyo. ,,Má zakázané návšte..." Zasekol sa uprostred vety a schmatol Elia za rukáv.
,,Poď za mnou..." Nabádal ho.
Zahli za najbližší roh a Hyo si uvoľnene vzdychol.
,,Čo je? Prečo si to urobil?" Eli bol čoraz zmätenejší.
Hyo pomaly vykukal, akurát včas aby videl miznúť starého postavu v Hopinej izbe.
,,Ostaň tu ..." Nakázal mu a sám sa vydal smerom k He-Raninej izbe.
Nazrel dnu cez okienko, videl ako starec pristúpil k Hopinej posteli a niečo jej povedal, Hope vyvalila vystrašene oči a metala hlavou zo strany na stranu.

,,Ten chlapec...je to Hyo?" Opýtal sa starec prekvapenej Hope.
,,Nie..." Povedala.
,,Je to on...ten malý bastard. Keď ho nájdem tak ho zabijem. Nech sa teší, nebude sa mi pliesť do cesty..." He-Ran vyvalila oči na svojho otca.
,,Nie ,nie..to nemôžeš." Hlavou mykala zo strany na stranu.
Otec jej vypálil poriadne zaucho.
,,Kde je?" Zavrčal jej do ucha.
Odmietla mu odpovedať.
,,V poriadku, on sa aj tak ukáže. Stačí mi len čakať. Veď vieš, že som trpezliví." Podišiel k jej obviazaným nohám a jednu chytil do ruky a stlačil.
He-Ran zaskučala a zaťala ruky do pästí...