Illusion of Love by Evil

14. dubna 2013 v 20:51 | Evil

..ILLUSION OF LOVE...

Ako sa cítim keď pozerám na jeho tvár?
Chcete to vedieť?
Určite poznáte ten pocit, možno dokonca lepšie než si myslím.
Je to taká tá čudesná bolesť, bolesť, ktorú nemožno zastaviť, bolesť, ktorá vás núti plakať od zúfalstva a pocitu bezmocnosti(niežeby som niekedy kvôli tomu plakala).
Nenávidím ten pocit, že som niekde ďaleko, ďaleko od neho a jeho objatí, ktoré len tak mimochodom nikdy neucítim.
Zamýšľam sa ako asi by chutili jeho bozky, ako by sa moje telo chvelo v jeho náručí, ako by sa moje srdce zvieralo od pocitu naplnenia a lásky.
Predstavujem si ako počujem jeho hlas, ktorý mi hovorí:,, Ľúbim ťa..." No opäť sa stráca v opare snov a falošných predstáv.
Musím sa až trpko zaškľabiť, pretože mi je jasné, že celé toto je hlúposť. Na popukanie, keď spadnete až tak hlboko, že sa zamýšľate nad takýmito prkotinami.
No uznajte sami.
Je vari normálne aby sa dvadsať ročná- takmer žena- bezhlavo zamilovala do idola, ktorého obdivuje milión iných dievčat?
A on si môže vyberať spomedzi krásnych herečiek(ktovie koľké už okúsili jeho objatie a bozky? A ktovie čo ešte...) Brr...ťažko aj pomyslieť.
Keď ho vidím ako sa okolo neho obšmietajú tanečníčky a iné ´slečny´ mám dojem, že ma od zlosti roztrhne, koľké toto isté podstupujú?
To nie je na tom to najhoršie, aj keby som ho mala(je mi jasné, že ho mať nebudem) nikdy mi tak celkom nebude patriť.
To je totiž údel spevákov a všetkých celebrít, oni totiž nikdy nebudú patriť jednej žene(osobe). Oni patria všetkým(nechápte to doslovne) ale proste je to holý fakt, nikdy nebudem jediná, ktorá ho bude zbožňovať, niekde vo svete bude iná, ktorá ho zbožňuje možno oveľa viac... a to ma z nejakého neuveriteľného dôvodu štve.
Lenže, verím tomu, že ja som jeho spriaznená duša, nech sa mi posmievajú! Nech ma ohovárajú, ja sa svojej lásky(niekto tomu hovorí posadnutosť) nevzdám!
Preto som sa rozhodla aktívne študovať Kórejčinu a Kórejské zvyky.
Pár rokov to síce potrvá a možno nastane pár zlomov v mojom rozhodnutí, no moja cesta je už dávno predo mnou, stačí už len vykročiť!!!

♫*͠˚˚♫*͠˚♫*͠˚˚♫*͠˚♫*͠˚˚♫*͠˚♫*͠˚˚♫*͠˚♫*͠˚˚♫*͠˚♫*͠˚˚♫*͠˚♫*͠˚˚♫*͠˚♫*͠˚˚♫*͠˚♫*͠˚˚♫*͠˚♫*͠˚˚♫*͠˚♫*͠˚˚♫*͠˚
O 5 rokov neskôr...

Ako som sa domnievala, trvalo to pár rokov, presnejšie päť, čudujem sa, že sa mi do tej dutej tekvice všetko zmestilo.
Zložila som si okuliare a pousmiala som sa keď som ho zazrela, vyzeral úžasne.
Ešte úžasnejšie než na fotkách...
Rozochvene som sa postavila na nohy a pomalým krokom som sa vydala k nemu.
,,Koľko žien ti už vyznalo lásku?" Prekvapene sa ku mne zvrtol.
,,Prepáčte?" Šokovane na mňa pozeral. Ešte šťastie, že slovo hanba som nechala doma.
Nonšalantne som sa usmiala.
,,Pýtam sa: Koľko žien ti už vyznalo lásku?" Mykalo mu kútikmi úst.
,,Myslím, že takto priamo ešte žiadna..." Vyzeralo to nádejne... prekvapilo ma to.
,,Ja som ti ju ešte nevyznala." Poznamenala som a spiklenecky som na neho mrkla. Pokrútil hlavou a čosi zašomral, znelo to ako:,, Bože, to je zase deň!" Zobral si batožinu a snažil sa utiecť mi z dosahu.
Bezhlavo(samozrejme, že hlavu som stále mala na krku) som sa pustila za ním.
,,Počkaj!" Kričala som na neho.
Obzrel sa a ešte pridal.
Jeho dlhé nohy sa snažili uniknúť mojim krátkym, takmer sa mu to podarilo.
Takmer.
Nebiť veľkej tyči, ktorú ktovie kde práve odnášali, čo sa mu postavila do cesty vo chvíli, keď sa otáčal aby zistil ako ďaleko sa od neho nachádzam.
Oči sa mi rozšírili od úžasu, keď sa jeho svalnaté telo zviezlo na zem ako kôpka zemiakov(k jeho dokonalosti by prináležalo lepšie prirovnanie, no mňa nič iné nenapadá).
,,Eli!" Zakričala som a hnala som sa k nemu ako víchor. Ľudia sa pri ňom pristavovali a zvedavo nakúkali.
,,Čo čučíte? Zavolajte záchranku!" Keď konečne ktosi poslúchol z úľavou som si povzdychla a dotkla som sa jeho čela.
♫ Och, takže , skoro by som zabudla.
Áno, môj bias číslo jedna je Eli zo skupiny U-Kiss, myslím, že na neho stačí len pozrieť a každý chápe čo na ňom vidím(nepozerať pridlho!!!). Neuveriteľne sexi telo... neuveriteľný zjav, jeho rapp je neskutočný... mohla by som pokračovať, no bol by to siahodlhý zoznam, a zrejme by nikdy neskončil(alebo by skončil príliš skoro).♫
Mal ho spotene a tiekla mu z neho krv.
Keď sa konečne dovalila záchranka nechceli ma k nemu pustiť.
,,Ste jeho príbuzná? Alebo snúbenica?" Okamžite som sa toho chytila.
,,Áno, som jeho snúbenica..." Ukázala som na prsteň, ktorý som nosila na prstenníku ľavej ruky.
Ja som vedela, že sa mi raz bude hodiť.
,,V poriadku, nastúpte..." Trochu z obavami som nastúpila ak sa Eli preberie a uvidí ma tak jeho reakcia zrejme nebude najlepšia.
Nov tejto situácii som ho nemohla opustiť, jednoducho to nešlo!
Mám dojem, že si myslíte o mne všeličo(fakt nie som blázon, som len šialene zamilovaná!), no berte do úvahy... čo by ste práve teraz urobili vy?! Nevyužili by ste to? Aspoň na pár sekúnd sa ho dotýkať?
Ale úprimne...
Doktori medzi sebou niečo rozprávali, no nerozumela som ani slovo, akoby sa práve teraz moje translate vyplo alebo čosi také.
Zrejme by som ani nevedela po Kórejsky odpovedať, bola som ako vo vytržení.
Pokúsila som sa upútať ich pozornosť aby som sa čosi dozvedela.
,,Prepáčte..." Oslovila som ich ,,bude môj snúbenec v poriadku?" Pozreli raz jeden na druhého a potom zase na mňa.
,,Myslím, že váš snúbenec prežije veľmi rušné obdobie... má silný otras mozgu, nevylučujeme, že dočasne stratí pamäť..." Oči sa mi rozžiarili ako hviezdičky.
,,Čo-že?" Vybehlo zo mňa.
PANEBOŽE! Toto si mi hádam zoslal zo samého neba!!!
(V pohode, priznávam, som psychopat) Sklonila som pohľad k zemi, snažila som sa zakryť potešenie, ktoré sa mi v očiach odrážalo.
Jedinečná šanca, ktorá sa mi naskytla nemohla ostať nevyužitá, ak Eli ozaj stratí pamäť mám šancu, šancu na to dokázať svetu, a hlave sebe, že sme ozaj spriaznené duše!(Kto pochyboval nech sa trasie!!!

Všetko prebiehalo hladko až som sa čudovala.
Všetci boli poriadne prekvapený, že im Eli zamlčal takú dôležitú informáciu.
Ja som sa len pôvabne červenala a usmievala, sem tam som čosi povedala aby som ich ešte viac presvedčila o svojom klamstve.
Keď sa konečne Eli prebral myslela som, že zošaliem, nastala hodina pravdy.
Na všetkých pozeral zo záujmom, no jeho pohľad nenaznačoval, že by ich poznal.
,,Kde to som?" Opýtal sa dezorientovane, všetci si zborovo vzdychli.
,,Práve teraz." Zastenal Kevin a zúfalo pokrútil hlavou. ,,Máli sme mať turné!" Myslela som, že ho tam ozaj porazí.
,,Prepáčte." Povedala som. ,,Mala som na Elia dávať lepší pozor." Smutne som sa na nich zahľadela.
Eli na mňa dlho upieral zrak.
,,Teba poznám." Zvolal odrazu.
Skamenela som od hrôzy.
,,Len neviem odkiaľ..." Zamračil sa a sústredene premýšľal.
,,Samozrejme, že ju poznáš..." neodpustil si Dongho,, je to tvoja snúbenica...ou, ja som Dongho, sme zo skupiny U-Kiss!" Eli sa mračil stále viac a viac, mala som dojem, že mu tam tá sexy vráska ostane už naveky.
Začali sa zdĺhavé otázky a náročné odpovede.
Kde sme sa spoznali?
Ako dlho sme už spolu?
Prečo sme o tom nikomu nepovedali?
A podobne, na všetko som chvalabohu našla odpoveď, bolo by zdrvujúce keby si teraz spomenul...

O MESIAC

,,Nevieš kde mám ponožku?" Usmiala som sa.
Obzrela som sa ponad plece a zdvihla som sivú ponožku zo zeme.,, Kde by si povedal?" Zakričala som mu a keď sa vynoril spoza rohu hodila som mu ju.
,,Držíš ju akoby som ju mal na nohách celé mesiace..." Zamračila som sa o ohrnula som nosom.
,,Presne tak smrdí..." Eli urazene ohrnul spodnú peru.
Zasmiala som sa a rýchlo som sa snažila uniknúť, pretože jeho nezbedné oči mali v sebe onen plameň, ktorý mi pripomenul ako tú ponožku stratil.
No, je to tak, kto by odolal, neostávalo mi už veľa času, moje svedomie mi nedovoľovala dlhšie klamať, takže som sa snažila vychutnať si čas, ktorý spolu trávime čo najlepšie.
Myslela som, že ma Eli odmietne, že ihneď naše ´´zásnuby´´ zavrhne ale on ma prekvapil, dal nám druhú šancu, aj keď nikdy nebola ani prvá.
Trávili sme spolu každý jeden deň, zistila som, že moja láska bola ozaj len poblúznenie a nič iné, teraz je to však už skutočná láska, ktorú k nemu cítim a ktorá mi radí aby som mu povedala pravdu.
Ak ma aj on miluje odpustí mi...
Lenže práve to AK ma desilo. Už sa mi to nezdalo také úžasné, už som začala cítiť vinu ,ktorú som pred tým všemožne ospravedlňovala.
Teraz sa hrozivo týčila nad mojou hlavou, mohlo sa stať, že si Eli spomenie, to som nechcela, ak sa má dozvedieť pravdu tak jedine odo mňa!
Kde však nabrať na odvahu? Kde sa odrazu podela?
,,Čo sa deje?" Opýtal sa Eli a pobozkal ma na čelo, zachvela som sa.
Ešte pred pár mesiacmi som neverila(ozaj som tomu neverila, aj keď som si to odmietala pripustiť), že sa čosi takéto môže stať.
Pomaly ale iste som začínala veriť na zázraky.
,,Nič." Prevrátila som očami nad mojim strachom.
Spomínate ako som opisovala svoje pocity, keď nemôžem vyť sním, pretože sme od seba ďaleko?
Tak pred tým to nebolo nič v porovnaní s tým čo by som cítila teraz, keby ma opustil.
Dieru v mojom srdci by zaplátala asi už len guľka(nie, nemám samovražedné sklony, je to len krutý fakt... ).
Aj keď sa to nezdá, no bolo lepšie keď som ho len z diaľky sledovala...
,,No tak, povedz mi to, takáto zádumčivá si už celý týždeň... čo sa deje?" Zdvihla som k nemu zrak a preglgla som.
,,Eli, je tu niečo čo by si mal vedieť..." Začala som opatrne.
Jeho oči odrazu priveľmi pripomínali sovu.
,,Si tehotná?" Vybehlo z neho.
Neubránila som sa...
Začala som sa nekontrolovateľne smiať, slzy mi vybehli z očí , snažila som sa prestať smiať, pretože to čo som mu chcela povedať vôbec nebolo smiešne.
,,Nie, to nie!" Zvolala som horko ťažko.
,,Povieš mi to neskôr..." Zamrmlal mi na krku a pomaly ho bozkával.
,,Nie..." Chabo som protestovala.
Umlčal ma bozkom, pritlačil ma k stene, zasmiala som sa a prehrabla som mu rukou vlasy.
Nad našimi hlavami sa čosi pohlo a ani nie o stotinu sekundy sa z poličky, spustila lavína, všetok jej obsah(knihy, sošky a ktovie čo ešte...).
Schytali sme pár pekných rán do hlavy, ja som sa dusila smiechom, Eli sa snažil kryť ma vlastným telom.
Na hlavu mu dopadol veľký a hrubý atlas.
Chvíľu sedel ako obarený.
Smiech ma razom prešiel, keď som si spomenula na doktorove slová, ak by sa mu opäť prihodilo čosi podobné je dosť možno, že sa pamäť vráti.
Videla som, že práve to sa deje.
Nasucho som preglgla a čakala som čo bude nasledovať.
Eli dlho nič nehovoril(strašne ma to znervózňovalo!).
,,Povedz niečo..." Zašepkala som.
,,Klamala si." Do očí sa mi nahrnuli slzy, zvrtol sa mi chrbtom.
,,Prečo?!" Opýtal sa keď sa opäť otočil ku mne, schmatol ma za ramená a pomykal so mnou.
,,Si hnusná klamárka! Myslel som, že ma miluješ! O čo ti išlo?!" Odhodil ma od seba, dopadla som na kolená.
,,Ale ja ťa skutočne milujem!" Zúfalo som sa ho snažila zadržať.
,,Vypočuj ma!" Dotkla som sa jeho ramena, snažila som sa ho k sebe otočiť.
Vymrštil ruku a nechtiac ma udrel. ,,Nie! Nechcem nič počuť." Keď sa na mňa pozrel, skamenel. Jeho zlosť ho však neprešla.
,,Tvoja láska nie je skutočná! Nemiluješ mňa! Miluješ len akúsi ilúziu, ktorú si si vytvorila vo svojej pomätenej hlave! Tvoja láska je ilúzia! A pre mňa si tiež vytvorila Ilúziu lásky! A ja hlupák som ti uveril! Každé slovo! Každý dotyk!!!"
S plačom som k nemu pokolenačky prešla, uchopila som ho za ruky. ,,Ja som nechcela!!! Ver mi, lenže po čase som sa do teba skutočne zmilovala!!!" Znechutene na mňa pozrel.
,,Veriť tebe? NIKDY!" Jedno kruté slovo, ruky sa mi zviezli popri tele.
Keď odišiel osamelo som civela na popadané knihy, chytila som obrovský atlas do rúk a šmarila som ho z celej sily do steny.
,,Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!!!!!!!" Môj krik sa niesol ďaleko.
Určite ho počul.

O ROK

Civela som na twitter.
Neodvážila som sa dať svoju fotku, pod neznámym nickom a bez fotky, som ho mohla kľudne sledovať.
Jeho život sa vrátil do bežných koľají.
Môj život z nich vybočil.
Vedela som, že to takto skončí, hneď na druhý deň som si zabukovala letenku späť domov.
Vedela som, že nemá zmysel prosiť sa mu.
Jednoduchšie bolo navždy odísť a NIKDY sa nevrátiť.
Slzy sa mi tlačili do očí, lenže pri krásnych spomienkach, ktoré sme spolu prežili, som mohla byť iba vďačná za takú príležitosť.
Veď ktorej fanúšičke sa podarí lapiť svojho biasa?
Zo záujmom som pozerala na jeho nástenku.
Hodil tam odkaz na nejakú pesničku, krátka mala niečo cez štyridsať sekúnd.
Napísal k tomu: ,,Illusion of Love." Srdce mi začalo búšiť.
Zapla som pesničku, ktorá mi určite ublíži, ale potrebovala som ju počuť.
Začala hudba, jemná melódia, ktorá pohladí dušu.
,,U-Kiss mornery pressent..." Začal spievať, zrejme Kevin, ale nebola som si tým taká istá.
,, Prišli sme veľmi ďaleko, vieš že ťa milujem dievča..." Eliou hlas vo mne pomaly vybroval, uvedomovala som si jeho slová.
Ďalej spievali všetci, lámalo ma to na milión kúskov
,,Ľúbim ťa, Ľúbim ťa, Ľúbim ťa,
......" stále dookola.
,,Ale prišli sme ďaleko neotáčame sa späť
Ľúbim ťa, Ľúbim ťa, Ľúbim ťa
......" Slza sa mi vykotúľala z oka.
,,Ale prišli sme ďaleko neotáčame sa späť
Yeah dievča..." Opakovali.
,,Vieš, že ťa milujem ale teraz...
Je príliš neskoro..." Usedavo som sa rozplakala, bolo mi jasné, že je to odkaz, pre mňa.
Snažila som sa usmiať, pretože tento koniec nemôže byť smutný!
Musí byť veselý, pretože ja som veselý človek...
Pretože taký je aj Eli...
,,NIKDY." Napísala som mu pod jeho príspevok...
,,Nikdy a zbohom...."

KONIEC
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Amy Amy | Web | 8. února 2014 v 18:29 | Reagovat

ja som asi debil ale ten koniec som nepochopila :D ale tak celkovo sa mi to páči :D inak, zo začiatku som si tam namiesto Eliho predstavovala Yongguka (ani neviem prečo) :D ale však nevadí...
achjo... pekné :3

2 €vil €vil | 8. února 2014 v 19:36 | Reagovat

[1]: Tým myslela, že Nikdy nezabudne a že navždy zbohom astala vista baby :D:D...teraz mi príde, že je to dosť nepochopitelne asi by som to mala prepísať :D:D ale nechce sa mi.:D...no ..asi preto, že sa ti páčia viac Youngguk? :D:D

3 Amy Amy | Web | 8. února 2014 v 22:35 | Reagovat

[2]: jaaaj tak takto to bolo :D aha... mala by som dačo robiť so sebou lebo takáto nechápavá.. to nemôžem ostať :D  to neni dobre :D
no však práveže nie :D Eliho mám z U-Kiss najradšej ale proste mi to sedelo na Guka... keď tak nad tým rozmýšľam, tak to bude asi preto, že som práve počúvala B.A.P, keď som to čítala :D

4 €vil €vil | 8. února 2014 v 22:52 | Reagovat

[3]: no jo tak to bude asi tým..ale nie ty nie si nechápavá, ja som si to tiež musela prečítať tri krát kým som pochopila čo tým myslím 8-O ..:D ja som to blbo napísala..:D:D hahah

5 Tohru- Tohru- | E-mail | Web | 14. dubna 2015 v 0:04 | Reagovat

Na konci som sa skoro rozplakala TT

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama