Stratená - part 10

19. dubna 2013 v 17:22 | Evil

Časť desiata

Prebudila som sa s hroznou bolesťou hlavy a žalúdok mi plával ako na vode.
Jedným slovom- bolo mi príšerne ale na strane druhej- krásne.
I keď som pociťovala hanbu.
Prevalila som sa na bok a pohladila som Dongha po líci, spal ako batoľa.
Týmto sa všetko zmení, nahovárala som si.
Úsmev mi neschádzal z pier, páčila sa mi predstava nás dvoch. Páčilo sa mi, že o mňa konečne niekto prejavil záujem.
Rýchlo som vstala s postele a poobliekala som sa, mala som problém nájsť určité časti svojho oblečenia, ale nakoniec sa mi to podarilo.
Po celý čas som sa hanblivo červenala i keď Dongho to sotva videl.
Vybehla som z izby aby som si zobrala tabletku, služobné po mne pokukovali a čosi si šepkali, bože! To bola hanba ...

,,Dobré ráno..." Pošepla som, Dongho pomaly otvoril rozospaté oči, keď ma zbadal na tvári sa mu usadil akýsi podivný výraz, žeby hanba? Nie, pozeral sa previnilo.
To ma trochu zarazilo.
,,Ty si ešte panna?" Vybavila sa mi jeho šokovaná otázka, potriasla som hlavou.
,,Dobré ráno." Čakala som, že ma aspoň pobozká, lenže nič sa nestalo.
Rýchlo a bez slova sa poobliekal.
,,Dole sú pripravené raňajky." Pošepla som už načisto vyvedená z miery.
,,Nie som hladný...ja...musím ísť..." Ušiel ako malý chlapec, ktorého za čosi hrešia.
Od vtedy som ho nevidela.

Nespokojne som sa prehadzovala na posteli a snažila som sa zaspať, celkom zbytočne samozrejme.
Prenasledovali ma hnedé oči v ktorých sa odrážalo previnenie. Prenasledovali ma bozky, dotyky...toto všetko plus sila mojej fantázie.
Bolo to na zbláznenie, prešiel už takmer mesiac odkedy som ho videla.
Bolo mi úplne jasné, že tým čo sa medzi nami odohralo sa nič nezmenilo, všetko ostáva rovnaké...
Bolo to šokujúce zistenie s ktorým som sa naučila žiť.
,,No toto!"Zvolal odrazu známi hlas, vylúdila som nacvičený úsmev.
,,Min-Ho! Aká som rada, že ťa vidím." Na pol ceste ku mne zastavil.
,,Ozaj? Nezdáš sa mi priveľmi nadšená. Si smutná?" To bol celý Min-Ho, vnímavý a pozorný, prečo som sa len nezamilovala do neho?
Asi preto, že by bolo všetko príliš jednoduché...
,,Nie, samozrejme, že nie. Cítim sa skvelo."Pozrela som von na strom bez lístia, cítila som sa rovnako. Stál tam sám a prázdny.
Aj ja som bola sama a prázdna...
,,Ani by som nepovedal, že..."
,,Čo tu robíš?" Zaznela hrozivá otázka.
Napäto som pozrela do Donghovej tváre...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mouí Mouí | Web | 19. března 2014 v 21:53 | Reagovat

Přeji ji Dongho, ale vždycky mě dostane, jak se objeví vždy tam, kde je Min-Ho! :D

2 Mouí Mouí | Web | 19. března 2014 v 21:53 | Reagovat

[1]: *Dongho-ovi

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama