Stratená - part 12

19. dubna 2013 v 17:24 | Evil

Časť dvanásta

Snažila som sa tváriť bezvýrazne, akoby sa ma minulá noc nijako nedotkla. Dongho sa na počudovanie zdržoval doma, lenže s ním sa do domu nasťahovala aj chmúrna nálada.
Túžila som ujsť, tak som sa teda vybrala na menšiu prechádzku, potrebovala som sa izolovať, potrebovala Nepremýšľať. Ale ozaj.
Hlave mi dunelo od toľkého premýšľania ,najlepšie čo som mohla urobiť bolo vypnúť. A to doslova, jeseň sa pomaly, ale iste končila takže vonka bola kosa.
Poriadne som sa naobliekala a vybehla som von, prekvapene som zostala stáť. Dookola poletovali malé biele chumáčiky.
,,Sneh..." šepla som a z úst mi vyletel obláčik pary, veselo som sa zasmiala.
,,Máš rada sneh?"Zaznela tichá otázka. Prudko som sa zvrtla až som narazila do Donghovej hrude, začervenala som sa, pred očami som mala celkom jasnú predstavu toho čo sme robili v noci.
STOP!
,,Ja..ehm..áno, sneh je taký voľný..." Zamrmlala som nadšene. ,,Ako si tak poletuje..."Zahryzla som si do pery aby som viac nepovedala. Cítila som sa trápne, pozrela som dohora aby sa naše pohľady stretli, no Dongho uhol.
,,Voľná?" Opýtal sa zvedavo a pozoroval poletujúci sneh akoby to bolo niečo fascinujúce.
,,Hm..." Prikývla som, nastalo trápne ticho, ktoré prerušoval len vietor. Snažila som sa pozerať všade inde len nie na Dongha, on sa pokúšal o to isté.
,,Kam sa chystáš?" Ukázal na môj teplý kabát s ktorého vykúkalo holé hrdlo.
,,Nemal by si chodiť tak naľahko." Upozornil ma, skôr ako som ho stihla zastaviť stiahol si s hrdla červený šál a omotal ho okolo mňa.
Nasávala som jeho vôňu, ktorá ma celkom opantávala, bolo ťažké sústrediť sa.
,,Ďakujem..." zamrmlala som rozpačito a pokúsila som sa usmiať ,,chcela by som sa tu poprechádzať, som tu už pár mesiacov a ešte som nemala možnosť." Odpovedala som na jeho prvú otázku, v očiach sa mu zaiskrilo.
,,Nebude ti vadiť ak sa pridám?" Chcela som povedať, že bude, samozrejme že v skutočnosti mi to nevadilo. Po ničom inom som netúžila, a práve to bol problém.
,,Nie, pravdaže...nebude." Podal mi ruku, pochybovačne som na ňu pozerala. Jedna rana za druhou.
,,To len kvôli nim..."Hlavou ukázal na pár slúžok, ktoré sa tu motali. ,,No tak, je to hra." Chlácholil ma, mysliac si, že ma tým upokojí. Mňa však netrápilo, že nás spolu uvidia ako sa držíme za ručičky, trápilo ma niečo celkom iné.
´Je to len hra...´ tak kruté.
Nakoniec som predsa len vopchala svoju zmrznutú dlaň do jeho teplej. Predstavoval pre mňa bezpečie, domov. Všetko čo mi kedy chýbalo, ibaže všetko to bolo len hrané.
Čakala som kedy zaznejú slová GAME OVER!
Lenže nič sa nedialo, boli sme tu len my dvaja, naše prepletené prsty sa navzájom hriali, prečo to všetko musel byť klam?
,,Takže...dlho mi vŕta v hlave jedna otázka....môžem?" Pýtal sipovolenia aby sa ma niečo opýtal?
Zaujímavé.
,,Pravdaže..." Pritakala som zvedavo.
,,Včera v noci..." začervenal sa ,,...spomínala si, že máš nejaké plány...do budúcnosti...aké?" Panebože! Čo robiť?
,,Ja...ee... chcela by som cestovať, myslím, že odtiaľto odídem. Nič ma tu nedrží..." Klamala som až sa mi z úst prášilo, lenže on zadubenec nič nepostrehol.
,,Cestovať? Nič nedrží? A čo..j- Min-ho." Nehnevane som si vytrhla svoju dlaň s jeho teplého zovretie.
,,Blbec! Kedy konečne pochopíš, že s Min-Ho nič nemám!" Dala som sa na útek.
,,Mi-Ra! Stoj!" Nedbala som na jeho volanie, utekala som dopredu, hustý sneh, ktorý sa pustil, mi bránil dovidieť pred seba.
Bola chyba utekať...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mouí Mouí | Web | 19. března 2014 v 22:01 | Reagovat

Je mi Min-Ha líto, ale stejně jsem mu to nikdy nepřála. Možná někdy jindy...

Už ani nevím, jak mám kapitolku pochválit... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama