Stratená - part 13

19. dubna 2013 v 17:28 | Evil

Časť trinásta

V jednej sekunde som mala pod nohami pevnú pôdu a v tej druhej som sa rútila dole kopcom. Bol to zvláštny pocit.
Cítila som každý jeden kameň, všetko... bolesť bola obrovská, ale nakoniec sa mi uľavilo...

...Toľko svetla... au...
Nechcem otvoriť oči, nechajte ma spať...
,,Mi-Ra... ne..." Počula som hlboký vzlyk, drásalo mi to srdce. Ten zvuk sa mi nepáčil.
Zastavte to... chcela som povedať, no moje pery ma neposlúchali.
,,Bude v poriadku..." Chlácholivo sa ozval nad mojou hlavou neznámy hlas,, je silná."
,,Áno, áno, určite bude v poriadku." Min-Ho? Je to Min-Ho?
,,Min...ho..." Podarilo sa mi zo seba vysúkať, na chvíľu zavládlo mrazivé ticho. Čosi teplé mi pustilo ruku, ktorá ostala bezvládne visieť. Chcela som sa opýtať na Dongha, lenže premohla ma únava...

Keď som sa konečne prebrala zdalo sami akoby ubehlo len niekoľko sekúnd. Možno ubehlo, snažila som sa posadiť, pichlo ma v rebrách.
,,Au," Zafučala som namáhavo.
,,Čo to robíš?" Rýchlo som sa pokúsila na neho pozrieť. ,,Min-Ho..." Vzdychla som, unavene sa usmial.
,,Vitaj späť." Podišiel ku mne a jemne ma pohladil po čele, vzápätí mi tam vtisol bozk.
Chcela som sa uhnúť, lenže to bolo vzhľadom na to, že som ležala dosť nemožné.
,,Čo sa stalo?" Opýtala som sa trochu zmätená.
,,Spadla si z kopca, Dongho na teba kričal, lenže ty si ho nepočúvala, čo také urobil, že si nezastala?" Odvrátila som sa. ,,Na tom nezáleží." Odvetila som zo zažmúrenými očami.
,,V poriadku."
,,A kde vlastne je?" Hlas mi preskočil. ,,A ako dlho tu už som?" Táto otázka ma trápila asi najviac zo všetkých.
,,Si tu už dva týždne a k tvojej druhej otázke...spí. Konečne sa nám podarilo ho odtiaľto dostať, strážil ťa ako strážni pes." Min-Ho sa zasmial, no v okamihu zvážnel.
,,Zdá sa, že Dongho si veľa vecí uvedomil. Škoda, že sa mu oči museli otvoriť takýmto spôsobom. Myslel som, že mu načisto preskočí, keď ta vytiahol z tej jamy, nariekal, že ťa stratil. Krvi by sa vo mne nedorezali. Vyzerala si príšerne.
Ozaj som si myslel, že si umrela i Dongho si to myslel... Vyzeral ako šialenec, keď som mu ťa zobral, takmer mi odhryzol hlavu..." S úsmevom ukázal na malý škrabanec na nose. ,,To mi urobil."
Neveriacky som ho počúvala, to nemôže myslieť vážne. Toto, že urobil Dongho? Zachránil ma? Plakal, lebo si myslel, že som mŕtva...
,,Odíď..." Zaskočený Min-Ho na mňa pozrel. Našťastie bez slova poslúchol.
,,Keď sa Dongho prebudí, nehovor mu, že som sa prebrala, prosím..."
,,,Prečo?" Dožadoval sa odpovede urazený Dongho...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mouí Mouí | Web | 20. března 2014 v 13:19 | Reagovat

Mám pocit, že se až moc blížím ke konci. :(

No, jsem zvědavá, co odpoví, takže jdu oxidovat k další ÚŽASNÉ kapitolce. :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama