Stratená - part 14

19. dubna 2013 v 17:29 | Evil

Časť štrnásta

,,To nie je láska... je to ľútosť..." Povedala som mu jemne, tvrdohlavo si stál za svojim.
,,Nie, ľúbim ťa. Skutočne." Vyčítavo som na neho pozrela, už stý krát sme preberali túto tému.
Odkedy sme odišli z nemocnici, bol pozorný a ja som sa cítila ešte ako väčší kripel než som bola.
,,Je to všetko kvôli tomu, že sa cítiš vinný a zodpovedný! To nie je láska!" Tento krát som už ozaj kričala.
,,Prečo to nechceš vidieť? Prečo pred tým utekáš? Čoho sa bojíš?" Čupol si ku mne.
Dlho a neprítomne som si hľadela na nohy, zakryté červenou dekou. ,,Som ti len na obtiaž... som kripel, už nikdy nebudem chodiť...a ty si so mnou iba z ľútosti... priznaj to, bude to pre nás jednoduchšie..." Snažila som sa zadržať slzy.
,,Panebože! Dokola tá istá pesnička!" Nahnevane sa postavil a odpochodoval k dverám, tam sa ešte zvrtol. ,,Keď si konečne priznáš, že ťa milujem a nie ľutujem! Tak mi daj vedieť..." tresol dverami.
Pokrútila som hlavou nad jeho tvrdohlavosťou, chcela som umrieť. Panebože, kde je spravodlivosť, prečo si ma obral o moje nohy?
Usedavo som sa rozplakala, mysliac si, že som v miestnosti sama.
,,Prečo plačeš? Toto sa ti páči?" Zdvihla som uslzené oči k Min-Hovi.
,,Nemám chuť na nič...Min-Ho. Nikdy nebudem stáť na svojich nohách, navždy budem na niekoho naviazaná, pretože sotva čosi urobím sama. Doktor povedal, že..."
,,Zabudni na to čo povedal lekár... čo to som sa dozvedal. A zistil som, že v Amerike majú 95%-tnú garanciu, že ťa opäť postavia na nohy. Pomocou akejsi rehabilitácie..." Zamračil sa akoby premýšľal.
Ja som v tej chvíli mala opäť jasno. Svitla mi nová nádej...

,,Neprichádza do úvahy! Nikam ju s tebou nepustím!" Dongho o Amerike nechcel ani počuť, vehementne trval na tom, že musím zostať s ním, že on všetko zariadi aj tu.
,,Dongho, veď premýšľaj..."
,,Nie, nemá právo mi riadiť život..." skočila som Min-Hovi do reči, pozrela som na Dongha, ktorý vyzeral akoby prehýril celú noc.
,,Chceš mi dokázať svoju lásku?" Opýtala som sa, Dongho skamenel.
,,Nie, takto nie. Nemôžeš to odo mňa chcieť." Krútil hlavou zo strany na stranu.
,,Dokáž, že ma miluješ a pusti ma..."
,,Netušíš o čo ma žiadaš..." Zo sklonenou hlavou podišiel ku mne. ,,žiadaj čokoľvek , ale do Ameriky ... to nedokážem, budeš ďaleko..."
,,Ak ma tu počkáš vrátim sa k tebe." Sľúbila som zo zatajeným dychom.
Postavil sa ako pružina. ,,Nie! A to je moje posledné slovo!" Vybehol z izby akoby mu horelo za pätami o týždeň na to som odcestovala aj s Min-Hom do Ameriky.
Dongho o tom nevedel...

O pol roka neskôr....

Dlho a uprene som pozerala na rozvodové papiere, ktoré Min-Ho priniesol. Nedokázala som tomu uveriť.
Ozaj sa to všetko deje? Dalo sa čakať, že Donghova reakcia na môj ´útek´ nebude pozitívna, ale toto ma ozaj prekvapilo.
,,Vidíš..." Prstom som ťukla na ten kus papiera. ,,Predsa len som vravela pravdu. Nebola to láska... ľutoval ma." I keď som to hovorila ľahostajným hlasom v mojom vnútri všetko vrelo. Chcelo sa mi kričať od bolesti a zrady...
Možno to tak isto cítil aj on...
,,Určite je len nahnevaný, dobre vieš aký Dongho je. Keď ho niekto urazí, dokáže sa hnevať dlho a ty si ho odmietla, odmietla si jeho lásku..."
,,Prosím ťa, ja vôbec netuším aký Dongho je..."
,,To preto si sa sním vyspala? Aby si to zistila?" Nahnevane som po ňom šibla pohľadom.
,,Mlč! Vôbec nevieš o čom hovoríš..." Zahriakla som ho zostra, len sa usmial.
,,Mi-Ra všetko iba komplikuješ. .."
,,Už je to aj tak jedno..." Vzala som do ruky pero a pevnou rukou som podpísala papier, ktorý mi zaručí slobodu po ktorej som netúžila.
,,Možno keby si sa mu aspoň ozvala nič takéto by sa nestalo, sme tu už pol roka to je dosť dlhá doba..."
,,Min-Ho, prosím... ušetri ma svojich kázni."Opatrne som sa postavila a vzala som do ruky barly, kráčala som pomaly a opatrne.
Rehabilitácie boli náročné a veľa krát som mala chuť skoncovať s nimi, lenže po čase som videla výsledky, vlastne som ich cítila. Moje nohy boli silnejšie každým novým dňom.
Všetko som to robila pre seba a Dongha, aby som sa mohla čím skôr vrátiť.
Teraz však... nemala som motiváciu...
Opäť som padala na dno beznádeje, opäť stratená...
Som vari ja tá, ktorá urobila chybu?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mouí Mouí | Web | 20. března 2014 v 13:23 | Reagovat

Uf! Myslela jsem, že už se nepostaví. Chudinka! To bych jí teda určitě nepřála. No, doufám, že 15 kapitolou budu překvapeno. Doufám, že konec bude úžasný! :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama