Stratená - part 15 poslední

19. dubna 2013 v 17:30 | Evil

Časť pätnásta- POSLEDNÁ



Snažila som sa pozbierať všetku svoju odvahu aby som mohla čeliť svojej nočnej more.
Dongho stál pred veľkým obrazom, nazrela som naň, začudovane som zastala.
Bola na ňom vyobrazená spiaca dievčina... zalapala som po dychu, veď to som ja!
Začervenala som sa až po korienky vlasou, pretože som si vedela dobre vybaviť ako k tomu obrazu prišiel...
,,Si krásna..." Ozval sa odrazu ani čo by vedel, že stojím za ním, natiahol sa a pohladil líce na obraze. Zachvela som sa akoby pohladil mňa a nie len moju kopiu.
,,... nedokázal som to...nedokázal som ťa presvedčiť..." Zarazene som tam stála a počúvala som jeho nárekom, netušil, že stojím presne za ním, bola som celkom potichu. V rukách som zvierala rozvodové papiere.
Min-Ho odmietol poslať ich, povedal, že si to mám vybaviť sama, nenašla by som vhodnejšiu chvíľu než je táto.
Trpko som sa usmiala.
Bola som poriadne hlúpa, takmer som ho stratila, teraz som chápala jeho lásku, bola skutočná.
Pevne som uchopila papiere z oboch strán a roztrhla som ich na polovicu, zvuk trhaného papieru konečne upútal Donghovú pozornosť.
Obrátil sa a celú minútu sme na seba hľadeli. Nekonečne sa to vlieklo, obaja sme mlčali.
,,Si tu... a stojíš..." Ozval sa napokon a prerušil tak dlhé mlčanie.
,Som tu a stojím. A..nechcem sa rozviesť, Dongho ja- ja ťa ľúbim." Priznala som šeptom, ihneď bol pri mne a zovrel ma v náručí.
,,Konečne!" Zasmial sa, odtiahol si ma na pár centimetrov od tela aby mi videl do tváre, oči mu spokojne žiarili. ,,Konečne!" Zopakoval víťazoslávne a pobozkal ma.
Roztrhané papiere som vyhodila do vzduchu, poletovali okolo nás ako pamflety ako keby sa aj oni radovali z nášho šťastia.
,,A čo peniaze, ktoré som zdedil? Ešte stále ich chceš?" Medzi obočím sa mu urobila jemná vráska, pobozkala som ju.
,,Na čo by mi boli? Mne stačí, že mám teba..." Vyhodil si ma do náručia a zakrútil sa so mnou.
,,To sa mi páči..." Hlasno ma pobozkal na líce. ,,Už nikdy nepochybuj o mojej láske, rozumieš? Milujem ťa najviac na celom svete. Si moje všetko a ak opäť niekam zmizneš asi sa zbláznim..." Zahľadela som sa mu do očí.
,,Prisahám, že ťa už nikdy neopustím."
,,Tak to má byť..."
Musela som súhlasiť, konečne som sa našla, konečne som prestala byť stratená...

,,Myslím, že som jak živ nevidel Dongha takého šťastného." Zamrmlal Min-Ho.
,,Myslíš?" Opýtala som sa spokojne a úsmev mi nie a nie zísť s tváre.
,,No vážne, a ty tiež žiariš."
,,Máš pravdu, som ozaj šťastná, nakoniec sa s tohto podvodu vykľul ten najlepší nápad aký kedy v Donghovej hlave vznikol."
,,O čom si tu vy dvaja šepkáte, dúfam, Min-Ho, že mi ju zase nelákaš na sladké rečičky." Min-Ho Dongha pobúchal po ramenách. ,,Nemal som šancu na začiatku, tak pochybujem, že by som ju dostal práve teraz."
,,Prepáč, Min-Ho." Ospravedlnila som sa kajúcne, pretože som mu musela spôsobiť veľa bolesti.
,,Netráp sa." Upokojoval ma s úsmevom od ucha k uchu. ,,Som rád, že ste sa vy dvaja konečne našli, bola to dlhá cesta."
,,To veru bola." Súhlasil Dongho a pobozkal ma na špičku nosa.
KONIEC :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mouí Mouí | Web | 20. března 2014 v 13:28 | Reagovat

*Roztéká se, rozplývá se, slintá a následně padá ze židle.*

Achjo! Já bych ráda četla ještě dál! :D Jak koukal na ten obraz a ona stále za ním - chvíli jsem myslela, že je to představa. Sen. :D

Och! Úžasná povídka! *_*

2 €vil €vil | Web | 20. března 2014 v 14:21 | Reagovat

Ja sa rozlývam nad tvojimi komentármi :3 veľmi ti za ne ďakujem :) aj keď sama túto poviedku za nijako úžasnú nepovažujem :D o to viac ma teší, že tebe sa tak páčila :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama