Stratená - part 2

19. dubna 2013 v 17:11 | Evil

Časť druhá.

Stále som sa nedokázala spamätať zo šoku. Dongho bol tu.
Nedalo sa o ňom povedať, že by vyzeral zle, práve naopak, vyrazil mi svojim zjavom dych.
,,Vyzeráš skvelo." Zamrmlala som, pri tom som sa musela začervenať, ja som totiž v starých teplákoch a vytahanom tričku vyzerala príšerne.
Oplatil mi však poklonu. ,,Ty tiež. Prekvapilo ma to." Moje červené líca očerveneli ešte viac.
,,Klamár. Vyzerám príšerne." Zasmiala som sa a radšej som odbočila od témy.
,,Prečo vlastne si prišiel? Nemyslím, že je to len taká zdvrorilostná návšteva."
Veselo sa zasmial. ,,Trefa do čierneho." Na obočie mu vystúpili kropaje potu.
Znervóznela som.
,,Čo sa deje?" Vedela som, že maľujem čerta na stenu, lenže akosi som si nevedela pomôcť.
,,Neboj, nie je to nič zlé... teda podľa toho ...z akého uhľa pohľadu na to pozeráš..."
,,Vyklop to!" Nariadila som mu, v tomto jednom sa Dongho nezmenil, keď znervóznel trepal dve na tri.
,,Vydaj sa za mňa, prosím!" Hľadela som na neho ako puk.
Neschopná slova, neschopná akejsi súvislej vety.
Od šoku som sa začala rehotať, až mi s očí vytriskli slzy.
Pozrela som na Donghovu zamračenú tvár.,,Ja nežartujem." Poznamenal a oprášil si z ramena neviditelnú smietku, chcel tak zakryť rozpaky?
,,Prepáč." Povedala som už celkom vážna, utrela som si posledné slzičky smiechu a plne som sa mu venovala. Nahodila som kamennú tvár.
,,Šokovalo ma to, musím ťa však sklamať. Moja odpoveď je nie. Neviem o čo ti išlo, ale ak to myslíš vážne tak to mi potom prepáč, ale ty si sa pomiatol!"
Zasmial sa. ,,Presne toto som čakal, nezmenila si sa, teda áno, si ženskejšia než za našich detských čias, spomínaš na ne niekedy?" Samozrejme, každý deň, pomyslela som si zachmúrene.
,,Málo kedy, takmer nikdy, tu nemám veľa času na premýšľanie." Klamala som automaticky, bez výčitiek svedomia.
,,Mám na to iný názor, kde už len sa lepšie premýšľa než v detskom domove? Ale zrejme sa mýlim."
,,Áno, " prisvedčila som mu. ,,Mýliš sa." Nahnevane som ho prepaľovala pohľadom.
,,Nechcela by si odtialto vypadnúť? Viem to zariadiť. Stačí ak povieš áno, sme starý priatelia, chcem ti pomôcť a na oplátku pomôžeš aj ty mne."
To ma zaujalo.,,A o aký druh pomoci ide?" Naškrtla som zo záujmom sebe vlastným.
Zasmial sa tým jeho rozčuľujúcim smiechom.
,,Vedel som, že ťa to zaujme."
,,Samozrejme, ty si nikdy nežiadal o pomoc, pokiaľ si spomínam." Pritakal. ,,Presne tak, lenže teraz ťa potrebujem. Prejdem k veci," Odrazu predomnou nebol Dongho z mojich detských spomienok ale Dongho- cudzinec.
,,Potrebujem aby si sa za mňa vydala,pretože len tak môžem dediť veľké prachy. Ak prímeš môj návrh štvrtina dedičstva bude tvoja." Hľadela som na neho v nemom úžase.
,,Žartuješ však?" Bolo všeobecne známe že Donghova rodina bola veľmi, veľmi, veľmi, veľmi bohatá.
,,O akej sume asi hovoríme?" Odrazu sa zdal akýsi nesvoj.
,,To vlastne ani ja sám neviem, ale môžem ťa uistiť, že to bude viac, než si vieš predstaviť." Pobavene žmurkol na moju prekvapenú tvár.
,,A stačí sa za mna len vydať." Nadškrtol opäť, dobre vediac, že mi nasadil chrobáka do hlavy. Zdvihol sa z ošarpaného starého kresla, vyblednutej hnedej farby. Prešiel k písaciemu stolíku v rohu miestnosti, zobral do ruky pero, prišiel späť ku mne vzal mi dlaň a niečo na ňu napísal.
Číslo.
,,Keď sa rozhodneš ozvy sa mi." Povedal len a odišiel. Srdce mi prudko bušilo, nie však od ponuky, ktorú mi predostrel.
Búšilo,pretože bol príliš blízko...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mouí Mouí | Web | 19. března 2014 v 21:22 | Reagovat

... Jaj! Dostala bych též záchvat smíchu. Nebo bych se nebyla schopná ani smát, zaraženě bych ho přejela pohledem a zvedla obočí (jako: "Tos prohrál nějakou sázku?").

I za tuhle kapitolu máš u mě obrovskýýý +! Předpokládám, že přijme! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama