Stratená - part 6

19. dubna 2013 v 17:17 | Evil

Časť šiesta

,,Teda, som prekvapený." Ozval sa mi za chrbtom Min-Hov hlas. ,,Vlastne, šokovaný je to správne slovo. Áno, som šokovaný." Sklesnuto som na neho pozrela.
,,A nahnevaný?"Opýtala som sa potichu a pozrela som na nočnú oblohu.
,,Nahnevaný?" Opýtal sa prekvapene. ,,Nie. Nie som nahnevaný, šokovaný možno aj sklamaný ale nahnevaný nie. Vieš, hnevám sa len na seba, že som ťa nešiel pozrieť už skôr a dovolil som Donghovi aby mi ťa uchmatol."Prekvapene som na Min-Ha civela, vyrazilo mi dych to čo práve rozprával.
,,Uchmatol? Čo tým myslíš?" Podišiel ku mne a vzal mi ruky do dlaní.
,,Páčiš sa mi Mi-Ra. Vždy to tak bolo, no viem, že ty si mala oči vždy len pre neho." Hlavou mykol k presklenými dverám za ktorými sa ozýval Donghov srdečný smiech, zvedavo som nakukla dovnútra ,kto dokáže aby sa Dongho takto smial?
,,Ja-ja ...neviem čo povedať." Priznala som vyvedená z mieri. Kto je tá čiernovlasá kráska? Dumala som vzápätí.
Ťažko sa mi sústredilo na Min-Ha, keď som sa pokúšala rozpoznať aké meno patrí k tej krásnej tvári.
,,Rok ubehne veľmi rýchlo." Nadškrtol Min-Ho, tento krát som mu venovala celú svoju pozornosť.
,,Prosím? Čo tým myslíš?" Spýtala som sa.
,,Áno, čo tým myslíš Min-Ho?" Naľakane som nadskočila pri Donghovom nahnevanom hlase.
Min-Ho sa veselo zasmial. ,,Rok dokážem čakať."Odvetil prosto a dal sa na ústup.
Keď prechádzal okolo Dongha, zastavil sa a niečo mu povedal.
Znelo to ako: ,,Stráž si ju, lebo ti ujde..." Zasmial sa a odišiel.
Dongho tam stál ako soľný stĺp, v tvári bol takmer bordový od zlosti.
,,Zakazujem ti, stretávať sa s ním." Povedal hrozivo, napajedene som na neho pozerala.
,,To nemyslíš vážne! Nie sme skutočný manželia, ak ti to musím pripomínať! Nemáš žiaden právo!"
,,Ale ba mám!" Odsekol a nahnevane odpochodoval.
,,Tak toto teda nie! Ešte sme neskončili."Rozbehla som sa za ním, no pri mojom pokuse o ´beh´ sa mi noha zamotala do dlhých šiat a hrozilo, že sa rozpľaštím na zemi ako žaba.
V poslednej chvíli ma však okolo pása objali dlhé paže. Zatvorila som oči a uľahčene som si vzdychla. ,,Vďaka..."
,,Nemáš za čo, láska."Ozval sa posmešný hlas, hostia sa začali smiať, tí smelší zborovo kričali:,, Pobozkať! Pobozkať!" Stuhla som ako kus ľadu.
,,No tak zlatko, naši hostia chcú show! Majú ju mať!" Pritisol sa na moje pery, pevne som ich stisla snažiac sa znemožniť mu viac intímnosti.
Bolo to pravdaže zbytočné, ľad sa začal topiť.
Jeho bozk chutil sladko ako čerstvo natrhané jahody a čokoláda. Ihneď ma napadlo, že jedol našu svadobnú tortu, no cítila som aj akúsi pachuť, pachuť alkoholu.
Hostia sa smiali a tlieskali, zradná červeň mi obliala líca, môj druhý bozk v živote a videlo ho asi milión ľudí!
Nahnevane som si uvedomila, že Dongho ma chcel iba ponížiť, uhryzla som ho do jazyka, rýchlo sa stiahol a dlho mi pozeral do očí.
Poriadne dlho.
Začínalo to byť nepríjemné, tak som sa mu úctivo uklonila a odbehla som, začula som za sebou hlasný smiech a Donghové slová: ,,Mladá nevesta je hanblivá, odpustite jej."Jeho hlas znel tak ... odpore.
Túžila som vrátiť čas.
Túžila som vrátiť sa späť do detského domova.
Tu som bola stratená.
Vlastne stratená som bola všade... kde nájdem svoje šťastie?
A v tom...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mouí Mouí | Web | 19. března 2014 v 21:39 | Reagovat

A v tom... Musíme rychle na další část zjistit, co se děje. Snad Dongho není svině! Snad to tak jen ve chvilkách působí! :D

Opět a zase povedené! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama