Stratená - part 7

19. dubna 2013 v 17:18 | Evil

Časť siedma.

A v tom som na neho narazila.
Min-Ho.
Usmieval sa ako to najkrajšie stvorenie, rok. Áno, to vydržím. Min-Ho je tá správna cesta, určite.
Nemôže to byť inak, usmiala som sa na neho.
,,Zdáš sa mi akási veselá." Poznamenal a otočil sa mi chrbtom. ,,Si spokojná zo svojim manželom?" Dotkla som sa jeho ramena a jemne som ho stisla.
,,Nie, vlastne som premýšľala, že rok nie je až taká dlhá doba." Rýchlo sa ku mne zvrtol a objal ma. Vyrazilo mi to dych, no jeho teplé objatie do mňa vlialo silu.
Lenže to bolo všetko čo som pri ňom cítila. Bolo to iné ako keď ma objal alebo pobozkal Dongho, pri ňom som skutočne čosi CÍTILA, Min-hové objatie malo celkom iný účinok.
Nič to.
Upokojovala som sa v duchu, to príde... neskôr.
,,Dúfam, že je to len bratské objatie. Založené na čisto priateľskej báze, lebo ak by to bolo inak musel by som ťa odtiaľto vyšmariť ako odpad." Zahučal Dongho. Ako to robí, že nás vždy vyruší? Má nejaký radar? Či čo?
Previnilo sme sa od seba odtiahli.
,,Neželám si aby si moju manželku objímal tak majetnícky." Zahrmel a už aj ma od neho odťahoval.
Nahnevane som jeho ruku odstrčila.
,,Je to len formálne manželstvo!"Pripomenula som mu. Nepriateľsky na mňa pozrel.
,,Príliš často to spomínaš." Poznamenal s trpiteľským úsmevom.
,,Prestaň." Napomenul ho Min-ho. ,,Mi-Ra má pravdu. Je to len formálne manželstvo, takže si môže robiť čo chce."
,,Nepleť sa do toho!" Hrozivo zavrčal Dongho a pozrel mi uprene do očí, odvrátila som pohľad.
,,Tak ste si to vymysleli?" Spýtal sa vzápätí akoby mu to konečne došlo.
Odstúpil odo mňa. ,,V poriadku, keď myslíte, že to takto bude lepšie. Ale počkajte rok. Rozumiete? Nebudete zo mňa robiť paroháča kým sme svoji! Počujete?" Teraz už ozaj kričal, hostia sa zvedavo pristavovali a pokukovali po nás.
Dongho viac nepovedal a nahnevane odkráčal. Cítila som sa ako zradca. Nepáčilo sa mi to.
,,Asi..asi má pravdu, nie je to od nás pekné. Prepáč."Ušla som tak rýchlo ako som vedela, zanechala som tam Min-ha stáť zmäteného, lenže ja som na tom bola podobne. Nerozumela som tomu pocitu, ktorý mi zvieral srdce a do očí tlačil slzy.

Určite sme si všetci konečne vydýchli, keď svadba skončila. Teda ja určite.
Čakala som, že Dongho sa v našu svadobnú noc ukáže, ale nestalo sa tak. Ostala som sama ako prst. Ten pocit mi bol až príliš dobre známi.
Tak dobre, že som si už na samotu zvykla.
Prešiel týždeň, dva. Dongho zmizol, nevedno kam, nechcela som sa na neho pýtať služobníctva, pretože by s toho boli reči.
Mladomanželka a netuší kde má manžela!
Min-ho sa tiež neukázal, lenže s toho som si ťažkú hlavu nerobila. Takto to bolo určite lepšie.
,,Ach, Dongho... čo som to urobila." Prešla som si utrápene po očiach.
,,Bola chyba brať si ťa..." Po líci mi stiekla slza.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mouí Mouí | Web | 19. března 2014 v 21:42 | Reagovat

... Mírně více dramatické a proto poutavé! Musím si jít přečíst ještě víc! Víc! Víc! A víc! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama