Stratená - part 9

19. dubna 2013 v 17:20 | Evil

Časť deviata


Nervózne som si trela prepotené dlane o seba a pozerala som po neznámych tvárach, ktoré si ma bez hanby obzerali.
Cítila som sa v koralovo červených šatách nesvoja. O to väčšmi, že Dongho vyzeral akosi nespokojne.
Zrejme sa mu nepáčilo ako vyzerám, alebo to bolo tým, že tu bol aj Min-Ho?
Usmieval sa na mňa, no snažila som sa nepozerať jeho smerom, nemalo cenu klamať samej seba a už vôbec nie jemu. Bolo mi jasné, že on nebol ten, ktorému by som vedela dať svoje srdce.
No, nemal to byť ani Dongho, ten si to nezaslúžil.
Nezaslúžil si mňa.
Smiešne, že i tak túžim len po tom aby ma miloval. Doslova prahnem po jeho záujme.
,,Takže ste vyrástla v detskom domove?" Opýtala sa čiernovlasá kráska s ktorou sa Dongho rozprával na našej svadbe, pichol ma osteň žiarlivosti, keď som si všimla ako ju Dongho zvedavo sleduje.
,,Áno, vyrástla." Hrdo som zdvihla hlavu.
,,A tam ste spoznala Dongha a Min-Ha?"Zapárala naďalej.
O čo jej ide?!
,,Presne tak." Uškrnula sa.
,,Takže ste , hm starý známi?"Prstami naznačila úvodzovky pri slovách ´starý známi´.
,,Presne tak."Odpovedala som čo najzdvorilejšie, všetky oči sa upierali na mňa a tú zabŕdačku.
,,To je rozkošné, že ste sa tak ´náhodou´ po pár rokoch stretli a preletela iskra. No nie?" Povedala nadšene, lenže to jej nadšenie bolo hrané. A hrala pekne falošne, zmija.
,,So-Ra. To by už stačilo." Ozval sa Min-Ho a zamračene na menovanú pozeral.
,,Odpusť, Mi-Ra, moja sestra je od prírody neuveriteľne zvedavá." Prekvapene som na Min-Ha pozrela. Takmer som zabudla, že má mladšiu sestru.
Sestru, ktorá vždy Dongha prenasledovala.
,,To je v poriadku. Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie." Povedala som čím som rozosmiala polovicu hostí, bohužiaľ So-Ra k nim nepatrila.
Min-Ho na mňa žmurkol.
Preletela som pohľadom rýchlo k Donghovi, venoval sa svojmu jedlu.
Nahnevane som si odpila s vína...

,,Neznášam ťa..." Mumlala som, keď ma odvádzal o hodinu neskôr s nahnevaným pohľadom od všetkých hostí. Nervózne som sa opýtala.
,,Čo mám povedať?"
,,Čokoľvek, len nie to tvoje: ,,Samozrejme." Jazyk sa mi plietol ako som sa snažila vysloviť to hlúpe slovo.
,,V poriadku." Prudko zastal, takmer som stratila rovnováhu. ,,Nahnevala si ma svojim nevhodným správaným. Opila si sa pred veľmi významnými ľuďmi ,som šokovaný a najradšej by som ťa prehol cez koleno a..."
,,Tak do toho!" Skríkla som nahnevane a odtisla som ho od seba.
,,Neznášam ťa!" Strčila som do neho.
,,To som už počul." Zamrmlal, opäť som do neho strčila.
,,Ak okamžite neprestaneš uvidíš..." Zasmiala som sa ,pri jeho hrozivých slovách, no nepohlo to mnou.
Sotila som ho znova a znova až kým nesplnil svoj sľub.
Šokovane som zistila, že moje nohy sa odrazu nedotýkajú zeme a moje ruky zvierajú len jeho košele.
,,Pusti ma!" Rozkázala som panovačne a uštedrila som mu buchnát po hrudi.
Smial sa. ,,To určite. Predsa som ti povedal aby si prestala." Pokojne kráčal akoby som nevážila ani pol kila.
,,Dongho! Oklamžite ma pusti..."Jazyk prestal poslúchať a Dongho sa mi smial, zrejme som si to uvedomila neskoro, bolo jasné, že opitá som toho nahovorila až až a hlavne skomolila, i keď mne sa to tak nejavilo, teda až doteraz.
,,Mi-Ra...čo len s tebou urobím?" Mala som zatvorené oči, takže si zrejme myslel, že ho nevnímam.
,,Netuším...čo plánuješ?" Určite to oľutujem, ale až ráno....
Zdvihla som hlavu a uprene som sa mu zahľadela do očí, pomaly som sa začala približovať chcela som opäť cítiť tlak jeho pier.
Lenže nič nedopadlo tak ako som očakávala...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mouí Mouí | Web | 19. března 2014 v 21:50 | Reagovat

Probudí se, podívá se na ni? Nebo tam je někdo další? Nebo je to sen? MUSÍM TO ZJISTIT! PROSTĚ MUSÍM! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama