Květen 2013

Zmena by SiMi

31. května 2013 v 23:08 | SiMi

Stav: DOKONČENO
Díly: 9.

Návaznost na FF Podvod a My Guardian od Evil

Little lie by SiMi

31. května 2013 v 23:08 | SiMi

Stav: DOKONČENO
Díly: 7.

Haylin, mladé dievča, plné snov a ideálov, si raz dovolí užiť si skvelý večer s priateľmi, ktorý sa zvrtne na čosi viac. Spozná Myung Sooa, ktorému sa práve rozbieha skvelá kariéra a "problém", ktorý nastane ho celý zmení. Ako to nakoniec dopadne? Bude ich "problém" naozaj taký veľký ako si oni myslia alebo sa to otočí o 180 stupňov a bude to ešte lepšie?


Little lie - part 7

31. května 2013 v 23:07 | SiMi

7. časť - Posledná

O tri dni nato ma prepustili z nemocnice. Prišiel po mňa Hyun Shik. Zavolala som ho, pretože Myung Soo mal práve nahrávanie MV-čka pre ich novú pieseň. Bola som trochu sklamaná, že nemohol prísť. Musela som sa s tým zmieriť, takto to onedlho bude bývať. Budem odkázaná sama na seba.
Nahlas som si povzdychla, uložila malého do postieľky a išla do obývačky za Hyun Shikom.
"Vyzeráš unavene." Podotkol, prepínajúc jeden kanál za druhým.
Znova som si povzdychla a opatrne sa usadila čo najďalej od neho. "Povedz mi niečo čo neviem. A čo toľko prepínaš? Aj tak nič nedávajú."
Zahundral si niečo popod nos čomu som vôbec nerozumela.
"Hyun Shik, niečo sa ťa opýtam."
"Mhm."
Nervózne som si hrýzla spodnú peru. "Hyun Shik, keď sa všetko vráti do normálu. Ako to je, len možné, boli by sme opäť spolu?"
"Čo?" Prekvapene na mňa pozrel. "Čo si to...?" Opýtal sa a začal sa smiať na celé kolo. Pripadala som si ako hlupaňa. Žiadať od neho niečo také, som ja ale hlúpa. Jasné, že sa to nestane. Určite si našiel niekoho iného a navyše, mám Yong Sooa.
"Prepáč, Haylin, ale myslím si, že niekto by sa strašne naštval. Nemyslíš?"
"Bol to iba taký nápad. Nič viac v tom nehľadaj." Mrmlala som si popod nos celkom vyvedená z miery jeho odpoveďou. Ešte pred pár mesiacmi mi sľuboval, že tu bude vždy pre mňa a nakoniec mi povie toto.
Chlapi ako som mohla čakať niečo iné? Nepoučila som sa z chýb vlastnej matky?
Hyun Shik mi povzbudzujúco stisol ruku. "Vaše problémy sa vyriešia ani sa nenazdáš."
"Prosím ťa, čo to trepeš. Nemáme žiadne problémy, ktoré by sa nedali vyriešiť rozvodom." Ruka mi rýchlo vystrelila pred ústa, no neskoro. Preriekla som sa.
Hyun Shikovi vyletelo obočie do hora a začal do mňa rýpať čo to má znamenať.
Mávla som ledabolo rukou a nasilu sa zasmiala. "To nestojí za reč."
"Haylin." Upozornil ma, mračiac sa ako sto čertov.
"Fajn," vzdala som sa. "S Myung Soom máme dohodu. Po tom čo sa dieťa narodí sa rozvedieme. Povieme, že sme sa snažili, ale nedalo sa to. Každý z nás má iné záujmy a tak ďalej. Kam si sa vybral?"
Znepokojene som sledovala Hyun Shika ako si rýchlo oblieka bundu. "Vliať mu trochu rozumu."
Mrkol na mňa a už ho nebolo.



Nervózne som sa prechádzala po obývačke. V koberci sa začínala črtať cestička z môjho behania hore dole.
"Ak mu niečo urobí nech si ma neželá!" Zaprisahávala som sa a po trinásty raz som vytáčala Myung Soove číslo. Ani na trinásty raz mi to nezdvihol.
Cho Hee robila to isté, lenže volala všetkým známym. "Neboj. Bude to poriadku. Určite sú v štúdiu a preto to neberú."
Šmarila som mobil na gauč a zložila sa na zem. "Viem, že som ho neznášala, ale ak sa mu niečo stane tak to nezvládnem. Cho Hee, čo budem bez neho robiť? Hyun Shik..." Zakryla som si tvár rukami. Musím sa upokojiť inak sa malý zobudí.
"Čo to tre...Dong Woo? Bolo na čase zodvihnúť! Kde do frasa trčíte?! Hm, aha. Chápem. Dobre. A teraz čo? Povieš mi to alebo..." Vytrhla som je mobil z ruky a zrevala na Dong Woona nech mi okamžite povie, kde sú inak za seba neručím.
"Hay-haylin, nič zlé sa nestalo iba..." Snažil sa ma upokojiť, no skočila som mu do reči.
"Iba čo?! Je vám jedno, že tu umieram od strachu? Kde je ten sviniar Hyun Shik a kde do pekla je Myung Soo, keď ho potrebujem?! A čo je to tam za hluk?"
V pozadí si niekto spieval oplzlé pesničky. Tie hlasy...
"Obaja sú opitý a spievajú si. Hej, Sung Gyu odtrhni ho od toho kvetu! Prepáč musím isť."
V mobile to píplo.
Neveriacky som sa pozerala na vypnutý displej. "On. Mi. To. Zložil?" Zaškrípala som zubami a opäť vytočila jeho číslo. Ozval sa Myung Soo opitým hlasom. "Prosím?"
"Dúfam, že ti aspoň jednu vypálil, lebo ak nie..."
Jeho smiech ma zastavil pokračovať.
"Ty sa mi smeješ?"
"Čožé? Któ? Já? Nie, nie. Smejem sa na Hyun Shikovi. Spadol! Blázon."
"Blázon?" Pokrútila som hlavou. "Hej! Kim Myung Soo ak neprídeš do polhodiny domov už viac neuvidíš mňa ani svojho syna. Rozumieš čo ti hovorím? Odídem a viac nás neuvidíš. Skladám."
"Haylin to..." Prerušila som hovor skôr než stihol namietnuť. Otočila som sa k netrpezlivej Cho Hee a milo som sa na ňu usmiala. "Tak, kedy si mi chcela povedať, že chodíš s Hyun Shikom?"


Všetci siedmi sa k nám dotrepali o pätnásť minút na to. Štyria z nich spití, ledva sa držali na nohách. "Hoya, Hoya a to som si myslela, že ty si ten normálny." Krútila som sklamane hlavou nad opitým Hoyom, ktorý si ľahol na gauč a v momente zaspal.
Woo Hyun, Sung Yeol a Hyun Shik boli na tom rovnako. Bolo im úplne jedno, že si ľahli na zem. Zaspali aj tam, takže ich Sung Jong a Sung Gyu museli preniesť do hosťovskej izby.
Dong Woo podopieral Myung Soo, ktorý sa usmieval ako hlupáčik. Prekrížila som si ruky na prsiach a začala podupkávať pravou nohou. "Tak?"
Myung Soo sa pri zvuku môjho hlasu vystrel a zvážnel. "Aha - ho. Moja milovaná ženuška, ktorá ma nenávidí!"
"Dong Woo asi by sme mali odísť." Ozvala sa Cho Hee a už prášila do detskej izby. Dong Woo pustil Myung Sooa a utekal za ňou.
Asi by som to mala urovnať, inak sa s tým budem trápiť navždy a navyše. Je opitý a nemusí si ti ráno pamätať.
"Mýliš sa."
"Asi som zle počul."
"Poviem to iba raz, tak ma dobre počúvaj." Zalúskala som mu pred očami, aby sa lepšie sústredil.
"Kim Myung Soo, vtedy keď si mi priniesol ten prsteň. Vtedy som si uvedomila, že ťa milujem." Vyklopila som zo seba rýchlo a zatajila dych.
Myung Soo sa potichu zasmial a objal ma. "Aj ja ťa milujem."
Zašepkal mi do ucha. Ovanul ma jeho dych, ktorý vôbec nepáchol od alkoholu. Buchla som ho do hrude a stoj čo stoj sa snažila vymaniť z jeho pevného objatia. "Oklamal si ma." Hlesla som potichu.
"Musel som, inak by ma Hyun Shik aj chalani zadrhli. Ten chlap má teda odvahu, keď prišiel za mnou do štúdia myslel som si, že sa mi to sníva, no tá jeho päsť bola dosť reálna."
"Dobre ti tak!" Odvrkla som nahnevane, skrývajúc úsmev.
"Začneme od začiatku?" Pustil ma, vystrel ku mne ruku a s oslňujúcim úsmevom, ktorý odhaľoval jeho žiarivo biele zuby sa predstavil: "Ahoj, som Myung Soo a ty budeš určite kamarátka Cho Hee."
Rozhodla som sa jeho ruku prijať. Konečne sme obaja dostali rozum. Po dlhej dobe som sa usmiala.
"Teší ma, Myung Soo. Som Haylin, matka tvojho syna a už sa neviem dočkať kedy na nás prestanú všetci zízať."
"Pobozkať! Pobozkať! Pobozkať!" Skandovali chalani aj Cho Hee, ktorá v rukách držala Yong Sooa.
Čo iné sme mali urobiť ak nie vyhovieť im? Aj tak sme po tom my sami túžili, tak prečo nie? Odteraz by to malo byť iba takéto skvelé. A ono to tak aj bude.

Koniec

Little lie - part 6

31. května 2013 v 23:06 | SiMi

6. časť

"Hej! Doktor ti predsa prikázal, aby si sa nenamáhala. Chceš snáď naše dieťa rozpučiť?" Rozčuľoval sa Myung Soo a bral mi z rúk veľký balíček pukancov.
Odula som spodnú peru, dala ruky v bok a vyplazila som jazyk. To však nevidel pretože stál chrbtom ku mne.
"A ja som ti povedala, že som v poriadku a malá tiež. A tie pukance také ťažké nie sú. Majú iba kilo." Sucho som poznamenala a nasledovala ho kačacím krokom do kuchyne, ktorá vyzerala ako po druhej svetovej vojne.
Otočil sa ku mne s milým úsmevom na tvári, ktorý neveštil nič dobrého. "Iba kilo? V tomto štádiu tehotenstva je to pre teba dosť."
Mal pravdu. To som musela uznať, síce to bolo dosť ťažké. Namáhať som sa nemohla.
Je tu riziko, že potratím.
Neviem prečo sa Myung Soo tak snaží, aby sa to nestalo. Predsa by potom mohol anulovať manželstvo a mal by odo mňa pokoj. Nikto by ho nevydieral...
Fajn, možno Cho Hee, inak nikto iný.
Nahlas som si povzdychla a dotkla si vydúvajúceho sa bruška. Šiesty mesiac tehotenstva a ja vyzerám akoby som mala rodiť každú chvíľu.
"Myung Soo, naozaj je to už pol roka čo sme spolu?" Bezmyšlienkovite som si šúchala jednu nohu o druhú.
Prekvapene na mňa pozrel. "Myslím, že áno. Prečo sa pýtaš?"
"Nesníva sa mi to? Alebo som nebodaj mŕtva?" Opýtala som sa skorej než som rozmýšľala čo môže urobiť.
Usmial sa tým svojim typickým úsmevom. Teraz to bolo iné. V očiach som mu nevidela ten posmech čo tam bol predtým. Možno si to namýšľam alebo tam vidím záujem a nehu zároveň?
Pokrútila som hlavou a uškrnula som sa nad takými úvahami. Síce...
Tých päť mesiacov, ktoré ubehli od môjho pobytu v nemocnici, boli bez akejkoľvek veľkej hádky. Menšie roztržky tu boli aj to jedine pre drobnosti ako napríklad, kam dáme kreslo či ten a ten obraz a tak ďalej.
Nič viac.
Dokonca bol doma častejšie ako v práci. Chalani boli u nás pomerne často a každý víkend sme išli k jeho rodine alebo oni k nám.
Silný záblesk ma vyrušil z mojich úvah. "Na pamiatku, aby maličká videla ako si vyzerala."
Prekvapene som mu pozrela do očí. Dostala som strašnú chuť ho pobozkať. Bolo to silnejšie ako ja. Moje telo sa samé od seba pohlo, aby mohlo urobiť to čo chcelo. Myung Soo na tom nebol inak. Spočiatku bol prekvapený, potom sa usmial. Pritiahol si ma k sebe bližšie a...
Ja som mala o jeden problém navyše.
Očividne mi nestačilo s ním mať dieťa, o ktorom už vedeli všetci. Ja som sa musela zamilovať do vlastného manžela.
Chcelo sa mi plakať ako ešte nikdy, no držala som to v sebe. Ako vždy.


Ďalšie tri mesiace ubehli rýchlo. Prešli Vianoce, Nový rok a mali sme tu pomaly aj jar. Od Myung Sooa som si držala určitý odstup a to bol dôvod našich hádok. Dokonca mi raz vykričal, že mi tie naše idiotské hádky chýbali a preto ich vyvolávam.
Dala som mu za pravdu.
Išlo to s nami dolu vodou ako na začiatku.
Pôrodné bolesti sa mi začali ráno o pol piatej dňa 24. Marca. Celkový pôrod bol bolestivý a ja som prisahala, že sa ma viac žiaden muž nedotkne. Neuvedomila som si, že som to zakričala nahlas a bolo ma počuť až do miestnosti, kde ma čakal Myung Soo aj s chalanmi, ktorí mu vtedy boli oporou. Hoya mi pri návšteve prezradil, že si Myung Soo musel ísť vypiť inak by sa im tam bol zložil na zem. Sunggyu, Dongwoo a Woohyun išli s ním, všetci bledý ako stena. Sungyeol, Sungjong a Hoya ostali v čakárni, čakajúc na tú radostnú správu, ktorú sa dozvedeli o štyri hodiny neskôr.
Malý Yong Soo sa narodil toho istého dňa o pol deviatej ráno. Bola som trochu sklamaná, že je to chlapec. Môj názor som zmenila pri pohľade naňho. Vyzeral prekrásne a v modrej čiapočke bol rozkošný. Neubránila som sa slzám. Rovnako sa im neubránil ani Myung Soo.
"Ďakujem." Pobozkal mňa aj malého na čelo. Bol so mnou až kým ho sestričky nevyhnali preč. Prišiel čas kojenia.

Little lie - part 5

31. května 2013 v 23:05 | SiMi

5. časť

Dva týždne ubehli ako voda, ani som sa nenazdala a bola som vydatá. Obrúčka na prste ma pálila akoby bola čerstvo vyrobená. Cítila som to čomu sa hovorí "manželské okovy" a nebol to ten najhorší pocit. Na druhej strane ani najlepší.
Najhoršie na tom bolo, že sa mi Myung Soo nevenoval. V našom byte som bola sama, nebyť jeho kamarátov, ktorí si na mňa nejaký ten čas našli.
Od nich som sa dozvedela, prečo Myung Soo tak veľa pracuje. Skladá pre nich pesničky a na to potrebuje pokoj. Ja by som ho vraj iba rozptyľovala.
Cítila som za tím aj čosi iné, no o svojich obavách som mlčala. Aj na tie raz príde čas.
Teraz som však mala iný problém. Strašné kŕče v bruchu, ktoré nie a nie prestať. Začínala som sa obávať toho najhoršieho.
"Pane bože, zavolajte jej toho chlapa!" Zakričala na celú miestnosť Cho Hee a šmarila mokrú utierku do rúk prekvapenému Dong Woovi.
"A ja s tým akože čo?" Nechápavo sa pozeral po ostatných chalanoch. Tí nevedeli kde majú skorej skočiť. Začínali byť nervózny. Už dobrú pol hodinu sú u mňa a pozerajú sa, ako sa krčím a trpím. Šťastie, že Sung Jung nestratil duchaprítomnosť. Síce zavolal Cho Hee namiesto doktory, vždy lepšie ako nič.
Najmladší z nich a má viacej rozumu.
"Cho Hee..." Ozvala som sa, ledva ma bolo počuť.
Cho Hee už rozdávala príkazy, akoby mi čítala myšlienky. "Hoya, volaj L-ovi. Sung Yeol, volaj doktorke Song. A ty Woo Hyun štartuj auto."
S obavou v očiach sa pozrela na mňa. Musela som byť hrozne bledá, pretože sa to odrážalo aj na nej. Začínala som mať strach nie len o seba a dieťatko, ale aj o ňu. Ak sa mi tu zroluje na zem chalani zabudnú čo majú robiť...


Menili mi už druhú infúziu za dnešný deň. Dodalo mi to trochu energie, ktorú som stratila pri prevoze sem. Usmiala som sa na chalanov a začala sa im ospravedlňovať: "Prepáčte mi to, naozaj som vám nechcela odpadnúť v aute, ale nedalo sa to zniesť..."
Samozrejme mi všetci odpustili. Hoya mi priniesol balóniky s nápismi ako: Skoré uzdravenie či Nakopni tú chorobu do zadku.
S kade to nabral som radšej vedieť nechcela.
Nebola som tu ani päť hodín a oni mi už podonášali kopu sladkostí a kytíc. Myung Soo sa ešte neobjavil. Hoya sa mu nedovolal, pretože mal vypnutý mobil. Doteraz ho nezapol...
"Nebuď smutná. On príde." Povzbudzoval ma Sung Yeoul.
Sung Jung s vážnou tvárou prikývol. "Určite má na to nejaké vysvetlenie. Vôbec sa nemusíš obávať najhoršieho."
"Nahoď úsmev, Nuna." Povedal Dong Woo a rukami naznačil úsmev.
Zagúľala som očami. "Viete, raz sa z vás zbláznim a takýmto tempom to bude skoro."
"V preklade to znamená, že máte odísť." Ozval sa Myung Soo, ledabolo sa opierajúc o dvere do izby. Srdce mi začalo splašene byť, čo sa ukázalo aj na prístroji. Chalanov to rozosmialo, ich veselý smiech a vtipné poznámky na nás dvoch som počula dosť dlho.
Myung Soo podišiel k posteli, pobozkal ma na čelo a na stolík vedľa položil malú krabičku, úhľadne zabalenú do farebného baliaceho papiera s ružovou mašličkou.
"Čo sa stalo?"
Mňa by skôr zaujímalo kde si bol... "Doktor povedal, že som mala iba obyčajné kŕče, ktoré sú vraj bežné. A ďalší povedal, že som musela čosi zlé zjesť. Nejedla som samozrejme nič celý deň, no on si to aj tak myslí. A moja doktorka sa prikláňa k prvej alternatíve a..." Zmĺkla som. "Prečo sa na mňa tak pozeráš?"
Myung Soo ma doslova prepaľoval pohľadom. A to čo tam vidím je vina? "Myung Soo...kde, nie to nie je moja vec."
"Bol som v Japonsku za rodičmi." Vyhŕkol rýchlo. Sadol si k mojim nohám a chytil ma za ruku.
"Aha."
"Nič viac? Iba, aha?"
"Hej."
"Žiadny výstup nebude?"
Nechápavo som naňho pozrela. "Výstup? Nechápem čo máš...aháá. Či žiarlim?"
Prikývol. "Myslím, že sme sa na niečom dohodli. Bude to iba formálne manželstvo. Nič viac. Pre teba je to dieťa problém, zatiaľ čo pre mňa..." Pokrčila som plecami. Tým som ho asi naštvala alebo to bolo naše "manželstvo" ? Nahnevane zavrčal, niečo hodil na posteľ, tresol dverami a bez rozlúčky odišiel preč.
Začala som si zvykať na samotu, ale to že takto odišiel mi neurobilo dobre.
Pozrela som na paplón, kde sa vo svetle ligotal prsteň s malým diamantovým očkom. Presne taký mi ukradli minulý týždeň na trhu.
Urobila som to isté, keď som stratila ten prsteň.
Dala som si hlavu do dlaní a rozplakala sa. Tento krát to bolo kvôli Myung Soovi.

Little lie - part 4

31. května 2013 v 23:03 | SiMi

4. časť

Moje modlitby vyslyšané neboli. Myung Soo drzo vošiel do bytu. Vedel presne kam má ísť.
Ja som sa za tú chvíľu upokojila. Sadla som si do kresla, prekrížila si nohy a čakala ho. Vyviedlo ho z miery, že som taká pokojná. Zavrčal a sadol si oproti mňa do kresla.
"Našiel si ma rýchlo." Podotkla som a kývla som Cho Hee, že je to v poriadku.
Ponúkla sa, že prinesie niečo na občerstvenie. Obaja sme počuli ako buchli dvere.
Osameli sme.
Takže budem bojovať sama. Vždy to tak bolo.
"Máš to tu pekné."
"Čo chceš?" Začali sme naraz. V inej situácií ako je táto by som sa bola zasmiala, ale teraz nie. Teraz je to iné.
Myung Soo sa tváril tak sladko až mi prišlo zle od žalúdka. Ten jeho úsmev nebol úprimný. Striaslo ma hnusom.
Postavila som sa a ukázala som na dvere. "Viem čo chceš povedať a moja odpoveď je nie. Postarám sa o seba aj sama. Ďakujem za návštevu, môžeš odísť." Chytila som ho za ruku, snažiac sa, aby sa postavil. Na mojich pokusoch sa iba zasmial. Stiahol ma k sebe do lona a naklonil sa k môjmu uchu.
Cítila som jeho dych na svojom krku. Znova ma striaslo, tento krát od vzrušenia. "Odíď." Pošepla som. Srdce mi bilo tak rýchlo, mala som pocit, akoby som mala každú chvíľu skolabovať. Presne takto som sa cítila aj v ten deň. "Prosím, nechaj ma."
"Ty prosíš? Zdala si sa mi byť hrdá a," zamyslene si pošúchal bradu. "Nezávislá. Vrátim sa však k svojej ponuke. Tvoje odmietnutie neprijímam. Prišiel som si pre teba, pretože sa budeme o dva týždne brať. Všetko je už zariadené a tvoja matka s tým súhlasí. Vieš, dokonca ani tvoj otec nie je proti."
Od prekvapenia som otvorila ústa neschopná čosi povedať. "Môj otec? Čo si si šnupol? Nie, ale naozaj. Nedal si si niečo? Môj otec by s niečím takým nikdy nesúhlasil."
"Asi som povedal čo som nemal, ale on nie je tvoj otec. Nevidím, žeby ťa to prekvapilo. To je dobré. Tvoja matka mi povedala kto je tvoj otec. Išiel som za ním vysvetlil mu našu situáciu..."
"Situáciu?" Skočila som mu do reči. Zamietla som pokusy dostať sa z jeho náručia, keď mi je pri ňom tak dobre. Sústredila som sa radšej na jeho slová, pretože mi išli jedným uchom dnu a druhým von. Spozornela som však, len čo spomenul, že otec vlastne nie je mojim otcom. Odľahlo mi, v kútiku svojho srdca som to tušila. Z jeho povahy som nemala nič. Chvalabohu.
Myung Soo prikývol a začal sa hrať s mojimi prstami. "Mhm," naklonil sa ku mne bližšie. "Povedal, že ak nebudeš súhlasiť so svadbou, dotiahne ťa tam aj nasilu."
Víťazoslávne sa na mňa usmial. Z toho úsmevu sa mi zatočila hlava a nevedela som sa poriadne nadýchnuť. Bola som stratená.
Mama súhlasila.
Biologický otec tiež.
Moje sesternice ani nehovorím.
Ako zareaguje Hyun Shik, keď mu oznámim, že sa budem vydávať?


Jeho reakciu som uvidela skôr než som sa nazdala. Vtrhol totižto do bytu práve vtedy, keď ma Myung Soo žiadal o ruku. Neviem prečo si predo mňa kľakol, vytiahol z vrecka prsteň a vyslovil tie slová, ktoré aj tak nič neznamenali. Všetko to je a bude iba divadlo, kde my dvaja hráme hlavné postavy.
Nanešťastie som Hyun Shikovy pravdu povedať nemohla. Jeho zdrvený pohľad budem mať neustále pred očami. Myung Soo pri ozname o našom zasnúbení vôbec nešetril slovami. Vyklopil to zo seba bez pozlátky. "Chlape, máš smolu, nabúchal som ju prvý."
Zaťala som ruky v päste a nebyť Hyun Shika, ktorý ma tak dobre pozná, by som mu bola vypálila. Myung Soo sa s nami rozlúčil zo slovami, že mám čas do večera, potom si pre mňa príde.
Pri odchode poriadne tresol dverami, aby sme ho počuli odchádzať.
Bolo mi ťažko pozrieť sa na Hyun Shika. Veľmi som mu ublížila a pochybujem, že mi niekedy odpustí.
"Tak, kedy bude svadba?" Prehovoril prvý. Jeho zdrvený pohľad vystriedala chladná maska nezáujmu.
Odkašľala som si a sadla som si od neho čo najďalej. "O dva týždne."
"Dva týždne. Cho Hee mi to povedala, preto som sem prišiel."
Zamračila som sa. "Všetko vykecá."
"Povedala mi to hneď ako sa to dozvedela."
Prekvapene som mu pozrela do tváre. "Prosím? Asi som dobre nepočula."
Hyun Shik sa usmial a prikývol hlavou. "Počula si dobre. Myslím ,že tu už nemám čo robiť. Mala by si sa baliť, pretože sa po teba vráti a z Cho Heeiných slove viem, že máš veľa vecí."
"Hyun Shik," Začala som, no nedokončila. Nemala som mu čo povedať, bolo to zbytočné, už je rozhodnuté.
Pristúpil ku mne, aby ma pobozkal na čelo. "Keby si potrebovala pomoc, som tu."
S týmito slovami odo mňa odišiel chlapec, z ktorým som chodila od strednej školy.
Prečo som mala taký zvláštny pocit, že jeho pomoc budem potrebovať oveľa skôr než si myslí?

Little lie - part 3

31. května 2013 v 23:02 | SiMi

3. časť
O 2 týždne neskôr

Nákup som položila ku dverám svojho nového bytu v centre Soulu, o ktorý sa delím so sesternicami Cho Hee a Young Il.
Trojizbový vopred zariadený byt vyzeral ako po výbuchu atómovej bomby. Všade boli porozhadzované krabičky od cigariet, sáčky od čipsov, plechovky od pív a nealka. Chýbalo mi tam iba cudzie spodné prádlo a nejaká droga.
Znechutene so pokrčila nos. "Young Il! Cho Hee!"
Došuchtali sa ku mne, každá z opačného konca, obe strapaté a bledé. Neubránila som sa smiechu, ktorý ich určite bodal v hlave ako tisíc ihličiek.
"Ha - ha. Veľmi vtipné. Daj sem nákup." Nevrlo sa ozvala Young Il, vzala nákupnú tašku a išla do kuchyne vybaľovať.
Cho Hee sa kolísala z päty na špičky, usmievajúc sa ako hlupáčik. Vedela som, že ešte nie je celkom triezva.
"Ako bolo pri starej mame? Hik." Zaštikútalo sa jej. Rýchlo si dala ruku pred ústa a ospravedlňujúco sa usmiala.
Pokrčila som plecami, vzala si batoh a zamierila som do svojej izby, nasledovaná obomi.
Na veľkej posteli ležalo kopec darčekov, zabalených do rôznofarebných papierov. Samozrejme nechýbali veľké mašle a štítky s venovaním. "Páni moji." Zhíkla som od prekvapenia, do očí sa mi tisli slzy, keď som si prečítala prvý štítok s venovaním. Bol od kolegýň z práce, ktoré mne a dieťatku želali zdravie a šťastie a tak ďalej. Rýchlo som otvorila darček a našla v ňom dva páriky ružovučkých topánok s brmbolcami na tenkých šnúrkach, zopár dupačiek a čiapočiek.
Všetko v ružovom. Každý si myslí, že budem mať dievčatko.
"Toto ste oslavovali bezo mňa?" Zacmukala som, usmievajúc sa podobne ako Cho Hee pred chvíľou.
Young Il sa, samozrejme, ozvala prvá, aby ma vyviedla z omylu. "Kdeže. Oslavovali sme kamarátkin úspech. Podarilo sa jej dostať sa do LOENTu."
Nechápavo som pozerala z jednej na druhú.
"To je spoločnosť, hudobná spoločnosť." Vysvetlila mi Cho Hee.
"Ahá." Povedala som, akoby ma to zaujímalo. Bolo mi to však jedno, hlavne ak to bola tá malá namyslená mrcha, ktorá si myslí, že je niečo viac.
Young Il si uvedomila, že vyzerá ako mátoha a z nadávkami sa vybrala osprchovať. Cho Hee si sadla ku mne na posteľ a pomáhala mi otvárať a ukladať darčeky.
"Znova volal." Potichu prehovorila a neprestávala ukladať vecičky do poloprázdnej skrine.
Ja som však prestala rozbaľovať darček od starej mamy. "Kde som tentokrát?"
"V Číne. S Hyun Shikom." Opatrne vyslovila každé slovo, krčiac sa viac a viac.
Povzdychla som si a prikývla som. Tak to bude lepšie, nech si myslí, že sa o mňa má kto starať.
Uložili sme posledné darčeky na svoje miesta a začali sa rozprávať. Tému o Myung Soovi sme akosi obchádzali.
Pre mňa to bolo tabu.
Pre Young Il zase vec, ktorou ma dokázala poriadne vytočiť, pretože do mňa stále hučím nech sa mu ozvem. "Utrápiš ho."
"Je mi to jedno, Young Il."
"Haylin! Takto sa správa dvadsaťjeden ročná žena? Môžeš sa hanbiť!" Dupla nohou, pretože som jej nevenovala pozornosť a odišla preč.
Ani nie pár minút nato zazvonil zvonček. Cho Hee sa zasmiala a ukázala na kabelku na stolíku. "Stále si ju zabudne a má tam kľúče."
Postavila sa a išla jej dať kabelku, sprevádzaná svojim vlastným smiechom, ktorý stíchol po tom ako otvorila dvere.
"Preboha! Čo tu robíš?" Počula som ju vykríknuť. Rozhodla som sa, že sa pôjdem pozrieť kto to je, ale jej ďalší výkrik ma zastavil.
"Myung Soo, pýtala som sa niečo!"
Zastavilo sa mi srdce a nebola som schopná sa pohnúť. Mohla som sa, len modliť, aby nešiel ďalej

Little lie - part 2

31. května 2013 v 23:01 | SiMi

2. časť
Myung Soo šoféroval ako blázon. Myslela som si, že nás chce zabiť a tak vyriešiť svoj problém. Potom ma napadlo, že môže zabiť len mňa.
Niekde som o takých prípadoch už čítala a vždy sa mi pri tom zdvihol žalúdok. Môže to urobiť iba pomätenec. Dúfala som, že Myung Soo taký nie je. Určite taký nie je, niečo také by som mala vycítiť. Aspoň myslím.
Uchvátilo ma ako rýchlo preraďoval rýchlosť. To že sme sa pár krát len tak - tak zaradili, keď sme obiehali som radšej nekomentovala. Zahryzla som si do jazyka a snažila sa upokojiť triašku celého tela.
Zastali sme v nejakom parku, kde sa prechádzalo pár zamilovaných párov v rôznom veku. Zovrelo mi hrdlo a pichlo ma v hrudi. Vždy som chcela zažiť niečo také. Vlastne som to aj zažívala, s mojim priateľom Hyun Shikom. Ten zdupkal, len čo sa dozvedel, že som tehotná.
"Tak," odkašľal si Myung Soo, otvoril dvere, aby do auta vstúpil čerstvý vzduch a zaplo sa tak svetlo. "Čo teraz?"
"Peniaze od teba nechcem." Bezcitne som vyštekla a hneď som to oľutovala.
Počula som ako si povzdychol. "To som nemal na mysli. Aký sú tvoje plány s tým?"
"S tým? Ha. Nie je ťa do toho nič."
"Mýliš sa je to aj moje, takže mám do toho čo hovoriť. Ak sa teraz prevalí, že som ťa nabúchal moja kariéra bude v háji a ani ty nebudeš mať pokoj od novinárov. To by si chcela? Aby ťa dennodenne sledovali a nedali ti pokoj? A prečo sa na mňa pozeráš akoby si ma chcela zabiť?"
Zaškrípala som zubami. "Pretože to by som najradšej urobila. Nie je to to, je to dieťa a čo ma po tvojej kariére? Na to si mal myslieť pred tým ako sme spolu spali, áno spali, pretože keby sme sa milovali to by sme k sebe museli niečo cítiť."
Chcela som od neho odísť a nikdy ho nevidieť. Myslí iba na svoju kariéru, nemyslí na to čo sa stane, keď prídem domov. Na to, že môj otec čakal na túto príležitosť odkedy som sa narodila, vždy som bola preňho iba bastard, pretože som nebola jeho dieťaťom. Kvôli Myung Soovi som prichádzam o všetko...
"Nezvaľuj vinu, len na mňa. Nikdy si nepočula, že sa treba chrániť? Myslel som si, že ženy niečo také vedia. Očividne som sa mýlil." Mrmlal si pod nos a šúchal si dlane, akoby mu bola zima.
"Poznám to, keby nie bola by som už dávno tehotná. Hyun Shik..." Zahryzla som si do jazyka, no príliš neskoro. Hyun Shikove meno mi samo od seba vykĺzlo z úst von.
Myung Soovým telom trhlo až sa natriaslo celé auto.
Nemala som poňatia prečo ho to tak vzalo.
"Ty máš priateľa?!" Skríkol a otočil si moju tvár k svojej.
Prikývla som, pozerajúc mu priamo do očí. "Áno aj nie. Teraz je to jedno. Môžeš mi povedať čo máš ešte na srdci? Chcem ísť domov."
Čosi ho prinútilo pustiť ma, v očiach som mu však videla, že to nerobí dobrovoľne.
"Máš pravdu, je to jedno. Aké máš teda plány s dieťaťom? Nepôjdeš na..."
"Potrat? Nie, to nemám v pláne. Nemusíš sa báť, ako som povedala predtým, peniaze nechcem a nedávaj ich nikomu z mojej rodiny. Hlave nie fotrovi, toho by si sa potom nezbavil. Postarám sa o seba sama."
Bez slov prikývol a naštartoval auto. Odviezol ma na adresu, ktorú som mu povedala. Keď sa opýtal či tu bývam odpovedala som, že nie.
"Býva tu teta a foter s mamou sú tu." To mu ako odpoveď stačilo.
Pri lúčení zavládlo v aute trápne ticho. Prehovorili sme naraz na čom sme sa krátko zasmiali.
"Tak sa drž, Myung Soo. Neboj sa, nikto sa to nedozvie." Jednou nohou som bola vonku, keď sa potichu ozval: "Budeš skvelou matkou. Keby si s niečím, ale potrebovala pomôcť..."
Otočila som sa k nemu. Váhala som či to urobiť alebo nie. Nakoniec som sa však k nemu nahla a rýchlo ho pobozkala na pery. Ten bozk ho prekvapil a kým sa spamätal bola som už dávno vo vnútri paneláku.

Little lie - part 1

31. května 2013 v 23:00 | SiMi

1. časť

"Doriti." Čumela som na tehotenský test vo svojich rukách. "Doriti." Pošúchala som si oči, neveriac im to čo vidia, nezmohla som sa na nič in ako na ďalšiu nadávku.
"Mama ma zabije." Pošepkala som si pre seba a išla som si opäť umyť ruky a obliať si tvár bledú ako stena. Očividne to už bolo tak. Jednu jedinú noc čo som si chcela užiť s priateľmi, som otehotnela.
"Musím ujsť z domu. Toto mame nemôžem urobiť, nemôžem to spraviť Hyun Shikovi. Už vôbec nemôžem dovoliť fotrovi, aby to využil." Zahodila som tehotenský test do koša a išla som do obývačky, kde ma čakala sesternica Cho Hee.
Prechádzala sa po izbe, len čo ma uvidela klesla na gauč a začala nariekať a preklínať samú seba.
"Cho Hee, neurobíš s tým nič, keď tu budeš revať a nadávať si." Snažila som sa ju upokojiť. Sadla som si k nej potľapkala som ju po pleci.
"Ja tu fňukám a mala by si to robiť ty, nie?"
Potiahla nosom a zasmiala sa na mojom zhrozenom výraze.
"Vieš, že ja neplačem. Poď, pôjdeme pohľadať nejaký byt."
Jednou nohou som už bola vonku z bytu, ale Cho Hee zrazu zhíkla a zastavila ma. Pozrela som jej do tváre. Vedela som čo sa opýta.
Oči sa jej rozšírili ešte viac, ruku si dala pred ústa. "Kedy mu to povieš?"
Záporne som pokrútila hlavou. "A neopováž sa to niekomu povedať. Cho Hee, varujem ťa."
Cho Hee sa usmiala a nastavila malíček pravej ruky. "Sľubujem, že o tom nikto nebude vedieť."
Zagúľala som očami a zo smiechom sme vyrazili do najbližšej realitky.

O mesiac neskôr

Keď foter zvýšil hlas, prikrčila som sa a v rukách som nervózne žmolila vreckovku.
"....rozhodne nie! Takto ľahko vám to neprejde! Zato, že ste prachytý si môžete dovoliť všetko? Ha! To sotva!"
Vstala som z kresla rozhodnutá odísť, lepšie povedané ujsť.
"Myung Soo!" Rozľahol sa po celom dome krik pána Kima, ktorý ma posadil naspäť do kresla.
Dotyčný sa s otráveným výrazom objavil na vrchu schodiska.
Horko - ťažko som preglgla a snažila som sa byť čo najneviditeľnejšia. Viac som sa prikrčila a schovávala som sa za palmovým kvetom. Keby Myung Soo nemusel prejsť okolo mňa všetko by bolo v pohode.
Zdvihla som hlavu, presvedčená, že prešiel, naše oči sa stretli a mne sa do tváre nahrnula krv.
"Ale ahoj." Pozdravil ma, venoval mi ten najoslňujúci úsmev a išiel ďalej.
Nepoznal ma. Nepamätá sa na mňa.
Pichlo ma pri srdci. Snažila som sa ten pocit ignorovať.
To bodnutie sa zopakovalo pri Myung Soovom rozhorčenom výkriku. "Kto?!"
Zatvorila som oči a zamračila som sa. Počula som ako sa otvárajú dvere do pracovne a rýchlo sa približujúce kroky, ktoré zastali predo mnou.
S hlbokým nádychom som otvorila oči. Želala som si, aby ma to kreslo pohltilo.
Myung Soo mal tvár blízko mojej, cítila som jeho dych, ktorý sa miešal s tým mojim.
"Haylin, nemala by si byť pri tom?" V očiach sa mu nebezpečne blyslo, vystrel sa a podal mi ruku.
Zahryzla som si do pery a postavila sa bez jeho pomoci. Neušiel mi jeho pohľad na moje, zatiaľ, ploché brucho.
Namiesto toho, aby ma pustil prvú, čakala som to, pretože ho poznám ako dokonalého gentlemana, vopchal hlavu do dverí, oznámil im, že sa porozprávame ma dvaja medzi sebou a vrátime sa povedať im konečne rozhodnutie.
Zabuchol dvere, schmatol ma za ruku a ťahal za sebou ako psíka na obojku až pred svoje auto.
"S tebou nikam nejdem." Prekrížila som si ruky na prsiach a otočila som sa k nemu chrbtom pevne rozhodnutá nedať sa podplatiť.
"Naposledy si sa nebála." Podpichol ma, nasadol, naštartoval auto a čakal.
Otvorila som ústa od prekvapenia, nasadla som a silno som zabuchla dvere.
"Ak mi bude zle, tak si ma neželaj." Oprela som si čelo o bočné okno a modlila som sa nech to už mám za sebou, nech už som vo svojom peknom byte v Soule aj so sesternicami...

Zmena - part 9

31. května 2013 v 22:52 | SiMi

9. časť -POSLEDNÁ

Nemôžem uveriť tomu, že je koniec...dokončila som to a dúfam, že sa vám to páčilo Nech sa páči, posledná časť:

Zistila som, že dikobraz je Donghae. Chodia spolu už pekný polrok a on o tom nikomu nepovedal.
Zistila som však aj čosi iné.
Sestra zistila, že som tehotná a ozvala sa chalanom nech ma prehovoria.
Ja som zase zistila, že Siwonovi chýbam, ale on mi to telefonicky, smskou, e-mailom, cez skype ani nijako inak nepovie.
Čaká, že to urobím ja a ja na to nemám odvahu.
Doktori mi povedali, že si mám dávať pozor, pretože by som mohla potratiť ak by som sa veľmi rozčúlila.
Nakoniec som zistila, že som ešte hlúpejšia ako som si myslela.
Mohlo ma napadnúť, že sa Siwonovi niečo stane, ak nebude dávať pozor.
"Mal nehodu. Dokázali sme to ututlať, preto na internete ani v správach nič nie je. Vieme to iba my a rodina." Odpovedal mi Leeteuk, keď som spomenula, že mi majú niečo dôležité povedať.
Nedokázala som zo šoku nič povedať. Ani sa pohnúť. Chalani sa báli, že mi tou správou ublížili.
Mne a bábätku.
"Mami!" Zakričala som, ruku som si položila na stále ploché brucho a pozerala som do blba. Matka ma takto našla v prítomnosti chalanov. Otvárala ústa ako ryba na suchu, ale nakoniec sa opýtala čo sa deje.
"Tie kufre sme nevybalili však?"
"Nie, zlatko. Už sa vraciaš späť?" Spýtala sa a v jej hlase som postrehla, presne ten tón kedy je presvedčená, že vie o čo sa jedná a súhlasí so mnou.
"Áno," Prikývla som a postavila som sa. "Je na čase vrátiť sa domov."
Chalani sa prekrikovali jeden cez druhého.
Videla som ako Victória uteká, kričala som na ňu, ale ona ma nepočúvala. To robila presne vtedy, keď som prvýkrát odchádzala do Kórei...
Leteli sme na druhý deň do Paríža, kde mi chalani poukazovali zopár pamiatok a aj Eifelovku. Marcus bol nadšenejší ako ja a pritom ani poriadne nevedel, kde to sme.
Chcela som vedieť prečo sme hneď neleteli do Kórei....? Tej otázke sa vyhýbali ako čert krížu.
V Paríži sme boli už tretí deň, keď mi chalani vtrhli do hotelovej izby, vzali mi Marcusa, na posteľ položili zabalené šaty a bez vysvetlenia odišli preč.
Chcela som protestovať, ale Donghae mi do ruky strčil bielu obálku, bozkal ma na líce a zmizol vo dverách.
Pozývame vás na spoločenský večierok, ktorý sa koná v Reštaurácií v našom hotely na počesť 14.-tého výročia založenia.
Začiatok o 7.00 pm. Požadujú sa spoločenské šaty a doprovod.
S pozdravom riaditeľ hotela.

Tak preto tie šaty a to všetko.
To všetko boli presne tie isté kaderníčky a kozmetička, ktoré ma líčili a česali naposledy.
V obale od šiat sa ukrývali také nádherné šaty, že sa bude opäť cítiť ako Popoluška.
"Chýba mi princ." Smutne som povedala a sadla si na stoličku, aby ma mohli pripraviť na večer.
Šaty mi určite vyberal Donghae s Eunhyukom. Boli nádherné. Fakt. (..kuknite si ich..ja som si zamilovala ich farbu *SiMi*..http://www.plesovesaty.com/vecerni-saty-coniefox/coniefox-56830/vecerni-saty-coniefox-56830.htm...)
Chcelo sa mi plakať, ale kozmetička sa mi vyhrážala, že mi to premaľuje a budem vyzerať ako mátoha. Takže som bola namaľovaná ako egyptská princezná, vlasy som mala natočené a rozpustené.
Všetky tri ochkali a achkali aká som nádherná. Ja som sa vidieť nemohla.
Počula som klopanie na dvere a chcela som ísť otvoriť, ale predbehla ma kozmetička, ktorej meno som si nevedela zapamätať.
"Ty si sa teda vyšvihol!" Chválila niekoho.
Ten niekto bol Leeteuk a usmieval sa, takže sa mu ukázala jamka na líci. Bol taký krásny v čiernom fraku s motýlikom. Nastavil mi rameno a spolu sme sa vydali do Reštaurácií.
Tá cesta mi pripadala nekonečná, no nakoniec som to vydržala a spolu sme vkročili do vysvietenej Reštaurácie plnej ľudí.
Slzy sa mi však natisli do očí pri pohľade na Siwona s Marcusom v náručí. Obaja mali smokingy s motýlikmi a usmievali sa na mňa.
Leeteuk ma pustil a pridal sa k ostatným chalanom. Bol tam dokonca aj Kyuhyun, ktorý nevyzeral najlepšie.
Začo vynadám nie len jemu, ale aj svojej sestre.
Teraz som však svoju pozornosť obrátila k svojim dvom mužom.
Siwon položil Marcusa na zem, ten sa ku mne so smiechom rozbehol a objal ma ako mu to malé rúčky dovolili.
Čupla som si k nemu a bozkala som ho na čelo.
"Mama, ľúbi. Tata, ľúbi." Ukázal prštekom na Siwona, ktorý sa k nám blížil.
"Ahoj." Pozdravila som ho nesmelo. Pomohol mi postaviť sa.
"Ahoj, chýbala si mi."
Zahryzla som si do pery a prikývla som. "Ja viem."
Kľakol si predo mnou a vytiahol malú krabičku z vrecka. "Viem, že je to skoro a možno ma aj odmietneš, ale nemyslím, že je to dobrý nápad. Hlavne teraz, keď budeme mať dieťatko," Odmlčal sa a otvoril krabičku, kde sa objavil jednoduchý prstienok z bieleho striebra s diamantom uprostred a pokračoval ďalej, usmievajúc sa pri tom presne tým úsmevom, ktorý tak milujem.
"Caroline poctíš ma tým, že si ma vezmeš za muža?"
V sále to len tak zašumelo prekvapenými hlasmi a povzbudzujúcimi hlasmi členov Super Junior.
Chytila som ho za ruku a naznačila som mu, že sa má postaviť. "Siwon, odpustíš mi, že som ti klamala?"
"Nemám ti čo odpúšťať, žabka."
"Hej! Nešepkajte si!" Zakričal Shindong.
"Presne! Chceme to počuť aj my!" Pridal sa Yesung a veselo sa zasmial.
"Povedala si už áno, Carrie?" Ozval sa Donghae.
Marcus ma poťahal za šaty. "Mama, tata."
"Caroline?"
Utrela som si slzy a prikývla som. "Áno. Vezmem si ťa."
Nastokol mi na prstenáčik zásnubný prsteň, schytil ma do náručia, objal a bozkal.
Z toho bozku sa mi zakrútila hlava, no chcela som viac. "Tak veľmi si mi chýbal." Pošepkala som mu do ucha a silno ho objala.
"Vynahradíme si to."
"Áno, máme na to celý život." Súhlasila som a spolu sme sa vybrali osláviť naše zásnuby.

Svadba sa konala o tri mesiace potom. Nechcela som, aby mi bolo vidno veľmi bruško, no aj tak sa pod šatami už niečo rysovalo, takže ľudia si mysleli svoje.
Prišla moja rodina. Sestra tiež, ale vyhýbala sa komu sa len dalo.
Hlavne Kyuhyunovi.
Prišla aj Siwonova rodina. Museli sme nájsť aspoň zopár tlmočníkov, čo bolo dosť náročné, ale podarilo sa. Predsa sa nejako museli dorozumieť. Prišlo mi to komické, ale nakoniec to bol skvelý deň.
Svadba bola so všetkým čo k tomu patrí. Zapojili sme do toho tradície aj mojej a kórejskej krajiny.
V novinách sa o tom písalo ďalšie týždne. Opisovali to slovami: ...niečo nezabudnuteľné...nevesta bola princezná a ženích princ....
ELF sa nakoniec zmierili, že sa jeden z členov Super Junior oženil, no nezaobišlo sa to bez menších konfliktov....


Prešlo šesť mesiacov a ja som mala za sebou pôrod, ktorý trval neskutočne dlho. Myslela som si, že vypustím dušu, tak strašne to bolelo.
Stálo to však za tú bolesť.
Porodila som dievčatko. Dali sme jej meno Emily.
Bola vernou kópiou nás oboch. A hlavne mala jamky v lícach, čo som ja každému závidela...
Siwon bol pri mne neustále, dokonca dva dni spal aj v nemocnici, len aby som sa necítila osamelo. Bola som neskutočné šťastná a to aj dvojnásobne, pretože sa Vicki s Kyuhyunom porozprávali.
Dopadlo to celkom dobre.
"Je rozkošná!" Držal Emily na rukách Leeteuk a vydával smiešne zvuky, na ktorých sa smiala nie len malá , ale aj Marcus.
Ten to opisoval novými slovami, ktoré sa naučil. "Ešte ujo Leeteuk. Slona! Chcem slona!" Prosíkal a skákal okolo neho.
Položila som na stôl tácku s občerstvením. "Má byť po kom predsa."
"Takže, ako pokračuje natáčanie We got merried? So Soo Rou tvoríte krásny pár." Nemohla som si odpustiť tú poznámku, pretože to bolo tak. Dokonale k sebe pasovali. Hovoril im to každý.
Samozrejme boli aj výnimky a tými boli saesang fanynky, ktoré nám strpčovali život.
My sme boli na tom rovnako. Neustále sa na internete objavovali fotky nášho domu alebo nás všetkých spolu. Nemohli tam chýbať nenávistné komentáre, z ktorých ma striaslo.
Každý z tých odkazov vo mne stupňoval strach o deti a Siwona. Nie raz sa stalo, že saesang niečo urobili a potom...
Pokrútila som hlavou, aby som z nej dostala nepríjemné myšlienky.
"Ide to dobre. Prečo sa pýtaš? Poď, Emily, položíme ťa do záhradky, aby si sa mohla pohrať s bábikou čo ti ujo Leeteuk kúpil." Prihováral sa Emily Leeteuk milým hlasom, na čom sa smiala.
Smiala sa na všetkom, dokonca sa smiala aj keď Marcus spadol s kresla. Šťastie, že si nič neurobil inak by ma Jess mátala.
"Zo zvedavosti..." Nespokojne som sa pomrvila a pohľad mi zabehol na nástenné hodiny.
Siwon akosi mešká...
Posadil sa oproti mňa na taburetku a prezeral si moju tvár."Si akási nesvoja. Deje sa niečo?"
Povzdychla som si. "Neviem. Necítim sa....neviem ako sa cítim. Musím ti niečo prezradiť. Možno to bude tým, no nie som si istá..." Prečo cítim strach? Predsa sa nebude hnevať. Už sme to raz zažili. Toto to nebude, niečo sa stalo.
"Nenapínaj ma." Zasmial sa a povzbudil ma.
"Dobre," Zagúľala som očami, pretože takto pri mne reagoval vždy. "Budeš druhý komu to hovorím, takže musíš byť ticho, jasné?"
"Prisahám." Urobil krížik na srdci, tváriac sa pri tom smrteľne vážne.
Rozosmialo ma to. "O osem...och, niekto ti volá."
Podala som mu mobil. Všimla som si, že na displeji bliká meno Donghae.
"Čo sa deje?" Zbledol ako stena a úsmev sa mu vytratil z tváre. "V ktorej je nemocnici?"
Srdce mi zovrelo strachom. Vedela som to. stalo sa niečo...
Čakala som, kedy s Donghaem dohovorí a rýchlo som naňho vyletela s otázkou. . "Kto je v nemocnici?!" Presne v tú chvíľu do obývačky vošiel Siwon.
"Bože, si v poriadku!" Hodila som sa mu okolo krku a rozplakala som sa.
"Chceli zabiť Yesunga." Oznámil nám bezfarebným hlasom a hladil ma pri tom po chrbte.
Leeteuk prikývol, že to vie. "Volal nám Donghae. Je vraj mimo nebezpečenstva. Musíme mu už najať ochranku."
Nechápavo som naňho pozerala. "Už?"
Siwon prehovoril skôr ako Leeteuk. "Raz sa to už stalo, nebolo to nič vážne. Menšia nehoda na fotení. Nič sme si z toho nerobili a teraz toto..."
Stisla som mu ruku a povzbudzujúco som sa na oboch usmiala. "Bude v poriadku. Zbalím nejaké veci pre deti a pôjdeme za ním."


A tak Yesungovi najali ochranku, z ktorej sa vykľula žena. Tuším sa volá Sa Rang...
Dávali na nás lepší pozor, takže sme sa nemuseli báť.
Bála som sa deň čo deň, no nič zlé sa nám nestalo.
Dokonca som im, keď sme boli všetci po niekoľkých mesiacoch spolu, oznámila, že budú zabávať o jedno dieťa viacej.
Neboli z toho tak šokovaný ani v pomykove ako som čakala. Bolo to práve naopak. Shindong mi prezradil, že to oni vedeli. A ubezpečoval ma, že Siwonovi nepovedali ani slovo.
Prezradila im to Kim za čo som ju neskôr vyhrešila.
Siwon bol šťastím bez seba. Ani nie po týždni ma zobral na nákup detskej izbičky a vecičiek pre nášho synčeka.
Obaja sme si boli istý, že to bude syn.
A tak to aj bolo.