Červenec 2013

Co týden dal 2

28. července 2013 v 12:16 | calime |  Naše kecy
Ahoj nadšenci,
máme to dneska hezké počasí. Co si budeme povídat teploměr u nás ukazuje nad 40 stupňu a já bych si nejradši sundala i vlastní kůži :D Už se těším, jak půjdu k vodě. Nikomu se ani nechce psát Fanfictionky....Ach jo i já jsem nějaká líná :D
Dobře, tak co je noveho?
Já jsem se snažila a během týdne jsem přidala dva díly B.A.P.aradise! Najdete je ve vícedílných FF. Snad se budou líbit.

No a protože je léto, tak jsem si dala tu práci a našla MV z asiských dramat a filmu na téma Letní láska ( dobře zas tak ne, ale láska tam je ) :) Letní lásky jsou hezké a vášnivé, ale i bolestivé a vzdálené. Vlastně jsou to naše letní sny. Zajde slunce zajdou i ony. Ale to nemusí být pravda, že :)
*Calime*


Co týden dal 1

20. července 2013 v 19:57 | calime |  Naše kecy
Zdravím nadšenci,
k mému zklamání se tu za těch pár dní nic nezměnilo. Ani jeden komentář. No trochu mě to rozesmutnilo, ale nebudu vás do ničeho nutit.
A co tedy tenhle týden dal?
No skoro nic, jen Scatty na facebooku rozepsala novou FF jménem I wanna hate U! Nevím o čem je a ještě jsem se Scatty neskontaktovala, tak nevím, jestli můžu zveřejňovat její povídky zde. Tak odkaz kdyžtak tu -> Facebook ( klik ).
Jinak nic nového.

A něco pro zamyšlení. Já se zamyslela a vy?! ( video dole )
Váše *Calime*


Start podruhé

16. července 2013 v 19:34 | calime |  Naše kecy
Ahoj,
tak dnes startuji náš blog podruhé. Poprvé se moc neuchytl, hlavně vůbec nebyl dokončený! Teď konečně je tak nějak finální. Chápu, že dess není nejdokonalejší, ale mě se docela líbí a i vím, že to není nijak spojené s k-popem nebo fanfictionkami. Zato je to neutrální, doufám, že nikoho nenaštve. :)
Jinak bych byla ráda, kdyby jste se prosím vyhli jakýmkoliv urážkám na cokoliv. Všechno je tu vydřené. Povídky píšeme ze své vlastní vůle a těm co se to nelíbí sem nemusí chodit. Nikoho nenutíme. No a už nevím co dál říct. Tak vám sem dám nějaký gify ( pro tentokrát to budou naši Super Junior. Proč? Protže na nich jsme začínaly (*_*) ).
Vaše *Calime*
Ps. Budu se snažit aktualizovat každou sobotu. Pokud, teda bude co aktualizovat.


Zaľúbená hlupaňa by *€vil*

16. července 2013 v 17:59 | Evil

Stav: Dokončeno
Díly: 16

Príbeh dievčaťa - Kiri, ktorá sa zamiluje do Alexandra, lenže... on chodí s jej kamarátkou Katy. Všetko sa to skomplikuje jednej noci.... Ako to nakoniec dopadne?
Dokáže Kira prekonať prekážky, ktoré si sama hádže pod nohy? Získa si Alexandrovo srdce?


Zaľúbená hlupaňa - part 16 Poslední

16. července 2013 v 17:58 | Evil

16. časť-NÁVŠTEVA
______________________________________________
Sklonila som hlavu a chcela som ujsť, lenže... ,,Počkaj..." Ozval sa jeho hlas, znel akosi zachrípnuto.
Nedokážete si ani predstaviť ako prudko búšilo moje srdce, ako mnou prenikala bolesť, keď som si uvedomila, že celé dlhé dva roky som nepočula jeho hlas, jeho smiech. Nevidela som jas v jeho očiach.
Niet divu, že som čakala niečo, proste niečo čo mi on už nemohol dať.
´Možno ti to môže dať´ našepkávalo mi srdce, ´čuš!´ zahriakla ho hlava, ´nedávaj tej chudinke nádej´
´lenže to je to čo potrebuje! Nádej...´ , snažila som sa nepočúvať, celé to bolo smiešne, celý ten vnútorný monológ.
Ako mám zareagovať? Pýtala som sa samej seba.
,,Ja... chýbaš mi..."Ozval sa jeho hlas potichu, musela som ozaj natiahnuť uši aby som to počula.
BUM-BUM-BUM-BUM-BUM-BUM-BUM-BUM-....
Cítila som, že moje srdce o chvíľu prestane biť. Cítila som ako sa mi do očí tlačia slzy.
Pomaly sa spúšťali jedna za druhou. ,,Č-čo si to povedal?" Opýtala som sa chvejúcim hlasom.
Zasmial sa, lenže to nebol jeho typický šťastný smiech. ,,Chýbaš mi..." Zotrel mi slzy z líc. ,,Prosím, povedz, že som chýbal aj ja tebe..." Jeho prosba ma zasiahla, objala som ho, slzy sa mi púšťali jedna za druhou akoby sa predbiehali.
,,Veľmi..."smrkla som, ,,veľmi si mi chýbal." Priznala som tichým hlasom. Vnorila som hlavu do jeho košele, nasávala som jeho vôňu.
,,Nie je to sen však?"Opýtal sa akoby tomu nemohol uveriť, ja som na tom bola rovnako. ,,Dúfam, že nie..." Zahundrala som.
Trochu som sa odtiahla aby som mu dovidela do tváre. ,,Nie je to žiadna s tvojich hier? Však?" Prosebne som na neho pozrela. V očiach sa mu zaleskli slzy. ,,Nie, prisahám že nie. Prepáč, že som ti toľko naubližoval." Pokrútila som hlavou. Nie t ti odpusť mne...bola...je to moja chyba. Moja hlúposť a zaťatosť nás rozdelila..." Nesúhlasne pokrútil hlavou.
,,Nie..."
,,Preboha! Prestaňte mlieť a pobozkajte sa!" Zvrtla som sa a zbadala som Ericu s Danielom ako sa na nás škeria ako partia bláznov.
,,Mohlo ma napadnúť, že v tom máte prsty vy dvaja." Zakričal Xander a zasmial sa.
Zacmukala som. ,, Ako to myslíš?" Opýtala som sa, pretože mi pár vecí nedochádzalo. Uprel na mňa svoj pohľad. ,,Boli pri mne takmer každý deň v tomto týždni a stále do mňa hučali..." Neverila som vlastným ušiam.
,, Páni..."
,,No táááák! Kde je tá pusa?!" Smiala sa Erica,, A len tak mimochodom, nemáte za čo! Vy dvaja blbci!" Jej smiech bolo počuť ešte dlho, keď sme s Alexandrom osameli, trochu sme zrozpačiteli.
Hanblivo som sa usmiala. ,,Tak čo, moje zlé dievčatko?"
,,Nič, môj zlý chlapec..." Jeho oči iskrili ako diamanty, moje srdce bolo plné až na prasknutie.
Naklonil sa ku mne. ,,Ľúbim ťa, zlé dievča." V tom ma pobozkal, takmer som zabudla na ten pocit, ktorý mnou prebehol vždy, keď sa jeho pery stretli s mojimi. Nekonečná dobrota, pomyslela som si šťastne...

O ROK

,,Neznášam ťa! Vypadni! Ty zlý kocúr!" Schmatla som bieleho kocúra a vyhodila som ho cez dvere, začula som jeho nespokojné mravčanie?
,,Čo sa deje?" Opýtal sa Alexander ,keď dobehol s kuchyne, vyzeral rozkošne, neupravené vlasy, na sebe mal zásteru na ktorej bola žaba. Zachichotala som sa. ,,Vyzeráte ...ee smiešne pán Lee Eusebio." Nadvihol jedno obočie. ,,Smiešne vravíš?" Rozbehol sa ku mne a schmatol ma za lem červenej sukne. Pritiahol so ma do náručia a hlučne ma pobozkal na nos.
,,Myslím," lapala som po dychu, ,,že som sa zmýlila, si sexy." Zasmial sa. ,,To je lepšie." Mrmlal mi na krku jeho ruky sa dostali pod sukňu a hladili mi stehno.
V tom zazvonil zvonček. Nahnevane sa odtiahol a naposledy ma pobozkal, keď som pozrela do jeho očí videla som, že ešte zďaleka nie je koniec.
Zachvela som sa, len čo som pomyslela na to čo ma čaká večer.
Zložil si zásteru a prehrabol si vlasy. ,,Ako vyzerám?"
Oblizla som si pery. ,,Vyzeráš na zjedenie." Spokojne sa usmial. ,,Super." Pokrútila som nad ním hlavou.
,,Ako vyzerám ja?" Opýtala som sa akosi nervózne. Chystal sa ma predstaviť svojim priateľom s Kórei.
,,Si krásna!" Vyhlásil s ohňom v očiach, spokojne som sa začervenala.
Prišiel ku mne a znovu ma pobozkal. Môj Alexander. Iný ako ten s pred štyroch rokov.
Otvoril dvere.
Vrhlo sa na nás šesť chalanov. Tľapkali Xandra po chrbte a mne priateľsky podali ruku.
,,Ahoj, ja som Soohyun! Teší ma!" Ozval sa pekne vyzerajúci chlapec s veľmi vľúdnym úsmevom.
,,Ahoj, ja som Kyoungjae ale volaj ma Eli!" Blond vlasy mal vyčesané do číra, vyzeral rozkošne ako sa tam hanblivo usmieval.
,,Ahoj, ja som Dongho." Podal mi ruku a akosi záhadne sa usmial, vyzeral zo všetkých najmladšie a najotrávenejšie. ,,Jeho si nevšímaj! On je taký ku každému..." Poznamenal Soohyun a plesol mu po hlave. ,,Au..." Zahučal Dongho a pošúchal si hlavu.
Popri nich sa pretlačil ďalší chlapec, hnedé skučeravené vlasy mu lemovali tvár. ,,Ahoj! Ja som Hoon."
Usmievala som sa na všetky strany.
,,Ahoj! Ja som Kevin!" Mal ozaj roztomilý hlas! A ten úsmev. Neodolala som a usmiala som sa ešte žiarivejšie.
,,Teší ma."
,,Ahoj, ja som Kiseop, veľmi ma teší." Všetci si posadali do našej obývačky. Sedeli sme a bavili sa o všetko možnom.
Bola som prekvapená keď som sa dozvedela, že Alexander je členom akejsi Kórejskej skupiny- U-kiss.
,,Bývalým členom, ako vieš." Buchla som ho po pleci. Chalani sa ihneď ohradili.
,,Nie, si náš brat! Členom si už naveky!" Ubezpečil ho Soohyun a ostaný pritakali. Pritisla som sa k nemu a pohladila som ho po tvári. Usmial sa na mňa i na svojich priateľov.


Keď odišli a nechali nás samotných Alexander si ma vyhodil do náručia. ,,Tebe som čosi sľúbil nie je tak?" Zaškerila som sa na neho. ,,Myslela som, že si zabudol."Obvinila som ho.
,,Ja?! Nikdy!" Zahľadel sa mi do očí a jemne ma pobozkal.
,,Hmm..." Zapriadla som ako mačka. ,,Som rada."
,,Aj ja, zlé dievčatko....aj ja..."
___________________________________________
KONIEC dúfam, že sa vám moja poviedky páčila *€vil*


Zaľúbená hlupaňa - part 15

16. července 2013 v 17:57 | Evil

15. časť- PRESVIEDČANIE
______________________________________________
,,Č-čo? Bože..." ponáhľala som sa k nej a objala som ju. ,,To je úžasné!" Vyhlásila som nepresvedčivo, pohľad na ich šťastie vo mne vyvolával smútok a trpkosť, nemohla mať rovnaký vzťah s Alexandrom.
,,Mrzí ma to." Ozvala sa z ničoho nič Erica, odtiahla sa odo mňa a pozrela mi do očí. ,,Mrzí ma to," zopakovala, ,viem, že trpíš. A ja sa tu usmievam ... musíš ísť za ním..." Opäť naliehala, tak ako veľa krát pred tým.
,,Nie!" Neochvejne som zavrtela hlavou. ,,To neurobím! Povedal, že ma nenávidí!"
Erica sa posmešne zasmiala. ,,Ale to povedal preto, lebo si mu to povedala ako prvá! Zabudla si? Počúvaj," Nahnevane ma chytila za tvár a otočila ju k sebe, šokovalo ma to. ,, Musíš to konečne napraviť. Ver mi, že to nerada hovorím, ale celé toto vaše ´chodenie okolo horúcej kaše´ bolo zábavné tak akurát na začiatku. Teraz ste obaja len trosky! Videla si jeho? Videla si seba? Ste obaja blbý, a to vôbec nepreháňam. Lezie mi to na nervy! Nakopala by som vás oboch do zadku!" Vymanila som sa z jej zovretia a kráčala som späť k svojmu kufru.
,,Je to už dávno, čas vyliečil všetky rany..."
,,Pche!" Odfrkla si pohŕdavo, nevšímala som si ju a pokračovala som ďalej.
,,A on opäť chodí s Katy. Stará láska nehrdzavie." Neveselo som sa zasmiala.
,,Nechodí..." Poznamenala ledabolo Erica a mávla rukou. ,,Oľutuješ to, teda ak si to už dávno neoľutovala." Oľutovala a koľko krát, ale to by som nikdy nikomu nepovedala.
,,Nerozumiem tomu, vážne nie. Je to také jednoduché, povedať to." Krútila hlavou, keď odchádzala a zanechala ma samú.
,,Samozrejme, že to je jednoduché...ale nie pre nás." Pozrela som von oknom na slnečné popoludnie, šaty čo som mala na sebe boli veselé, plné krásnych kvetov, moje srdce však všade videlo čierne farby.
Všetko bolo akési chmúrne a neveselé, aj keď všetci naokolo sa usmievali, veľa krát ma napadlo: ´koľký z nich sa pretvarujú, aby oklamali okolitý svet?´ Ja som to robila deň čo deň.
Odvrátila som sa preč od okna, preč od farieb a úsmevov.
Zdvihla som ťažký kufor.
,,Nechceš pomôcť?" Zvrtla som sa. ,,Nie, ďakujem." Daniel zdvihol dlane dohora, akože on nič on muzikant.
,,V poriadku ja som sa len pýtal." Vzdychla som si. ,,Prepáč, ja len, že...bude mi to tu kus chýbať..."
,,A nie je to tak, že ti bude chýbať niečo iné? Niekto iný?" Vrhla som na neho ´začudovaný´ pohľad, bolo jednoduché hrať, že netuším čo tým myslí.
,,Obávam sa, že nerozumiem čo tým myslíš..." Podráždene sa zasmial.
,,No tak Kira, prešli dva roky a vy dvaja sa tvárite, že ten druhý neexistuje a pri tom sa stále ľúbite..." Zastavila som ho posunkom ruky.
,,Nie, ja som ľúbila jeho, opakujem ľúbila, teraz je mi ľahostajný..." Trpiteľsky sa na mňa pozrel.
,,To nemôžeš myslieť vážne!" Okríkol ma kypela vo mne žlč. ,,Dajte mi konečne pokoj! Celé je to uzavreté! Je koniec!" Na to Daniel zmĺkol a odišiel. Samozrejme, nahnevaný.
Prevrátila som očami a vybehla som za ním.
,,Daniel! Počkaj! Naozaj ma to mrzí...Au..." Obzerala som sa dookola tak som si nevšimla do koho som narazila. ,,Prepáč..." Ozvali sme sa naraz.
Slová mi zamreli na perách, keď som pozerala do hnedých očí, ktoré rovnako zarazene hľadeli na mňa.

Zaľúbená hlupaňa - part 14

16. července 2013 v 17:56 | Evil

14. časť-PREKVAPENIE
______________________________________________
,,Mrzí ma to Daniel, nedokážem ti klamať. Jediný koho ľúbim je Alexander. Teba mám strašne rada ale len ako brata. Odpusť mi, že som ťa do toho namočila." Prekvapene som hľadela do tváre svojho milého kamaráta.
,,Netráp sa tým Kira." Bola som trochu šokovaná, keď som videla jeho úsmev. ,,Zistil som, že to bolo len poblúznenie... Erica mi to ukázala."
,,Erica?" Nechápavo som na neho hľadela, čo sa medzi nimi odohralo?
,,Áno, Erica, tvoríme pár!" Oznámil mi natešene. ,,Som rád, že si ma sem dotiahla, aspoň som ju mohol spoznať." Spontánne ma objal. ,,To- to som rada." Ozvala som sa neveriac svojim ušiam. Pánečku!
Jedno prekvapenie za druhým!
Objatie som mu opätovala ako v mrákotách som hľadela pred seba a nedokázala som premýšľať.
Nedokázala som nič.
Len stáť a objímať Daniela, túžiac aby to bol niekto iný...


,,Som taká...taká zmätená!" Vyhŕkla Erica, keď sme si sadli k šálke čaju a snažila som sa od nej vymámiť detaily.
,,A taká šťastná!" Vyhŕkla znova. Spokojne som sa usmiala, to že mne a Alexandrovi to nevyšlo, ešte neznamená, že jej to neželám, rozhodne želám a ešte ako!
,,Som rada, že je to aj vďaka mne." Erica sa toho hneď chopila.
,,To rozhodne! Za všetko vďačíme tebe!" Zdala sa taká...iná. Iná ako tá stará Erica, ktorú som spoznala.
,,Vieš..." začala trochu neisto. ,,Ja som sa tak trochu chcela vyvarovať tomu čo ťa postretlo s Alexandrom, je to nezmysel len aby si vedela, to, že tak spolu bojujete. Nechápem to."
Mávla som nad tým rukou. ,,Nikto to nechápe." Zasmiala som sa, o Erica ostala vážna.
,,To nie je veľmi smiešne. Si čudná. Tvoj smiech už nie je taký úprimný ako pred tým." Súcitne sa dotkla moje ruky. Odtiahla som ju, nechcem súcit.
,,Prepáč." Zamrmlala som rozpačito. ,,Ja som spokojná, neprišla som sem kvôli chlapcom a ani láske. Chcela som študovať..."
,,Lenže ani to ti nejde čo?" Sklesnuto som na ňu pozrela.
,,Nie! Nejde, pretože jediné na čo myslím je ON! Vidím ho všade! Dokonca sa mi s ním aj sníva! A keď sa zobudím viem, že to bol len sen... cítim ...prázdno..." Preglgla som a pokúsila som sa usmiať. So očí mi vytryskli slzy.
,,Prepáč..." Smrkla som. ,,Nechcela som sa rozplakať..." Erica sa povzbudivo usmiala. ,,Nie, to je v poriadku Kira, len plač, už pridlho to v sebe dusíš."
Pokrútila som záporne hlavou.
,,Nepotrebujem plakať. Potrebujem sa smiať." Akoby mávnutím zázračného prútika som vykúzlila úsmev.
Erica už nič nepovedala.
Ale bolo jasné čo si myslela, na to som nepotrebovala študovať psychológiu.


O TRI ROKY


Prešli dlhé tri roky úspešne sme zvládli skúšky a škola skončila. Pozerala som na bielu stenu svojej izby a premýšľala som čo zo životom.
Čo bude ďalej?
Nahádzala som si veci do kufra a horko ťažko som ho zatvorila.
Ozvalo sa jemné klopanie na dvere. ,,Ahoj!" Dnu nakukla Ericina malá hlava, usmievala sa ako slniečko. ,,Tešíš sa domou?" Pomaly a neisto som prikývla.
Opäť som sa zahľadela na bielu stenu, ktorá mi bola dlhé tri roky oporou. Ani by ste neverili.
,,No tak! Trochu nadšenia!" Už ma omrzelo stále sa pretvarovať.
Posledná rana padla pred dvoma rokmi, keď som sa snažila to s ním urovnať.
Našla som ho s inou.
Zlomilo mi to už i tak dosť polámané srdce. Vtedy sme sa pohádali.
Na život a na smrť sme si prisahali, že sa nenávidíme.
Odvtedy sme sa jeden druhému vyhýbali, keď sme sa náhodou niekde stretli predstierali sme, že toho druhého nevidíme.
Zakaždým som však trpela a o to viac som sa usmievala, aby to nevidel. On sa však usmieval viac, jeho úsmev ma bolel akoby sa mi vysmieval.
Vidíš! Ja som šťastný a čo ty?!
,,A čo ty? Tešíš sa že si s Danielom založíte rodinu?" Zasmiala sa. Chodia spolu už tri roky a sú rovnako šťastný, možno som sa mýlila a láska ozaj existuje, len nie v mojom prípade.
Večný pesimista. Odkedy som to s Alexandrom ukončila vyhýbala som sa akémukoľvek chlapcovi. Predstavovali nebezpečenstvo a keď som sa predsa len s nejakým stretla, na svoju veľkú zlosť som zistila, že ho porovnávam s ním.
Vadilo mi ako gestikuloval, ako neustále poukazoval na to i tam to. Ako sa smial, že mal oči príliš ďaleko od seba. Proste hľadala som na ňom všetky chyby i keď ako celok bol krásny.
Tak som si povedala dosť. A chlapci mali u mňa na dosť dlhý čas útlm.
,,Samozrejme, že sa teším..." obrátila som svoju pozornosť na Ericu a jej šťastnú tvár, ktorá bola nápadne červená.
,,Vieš... Daniel ma požiadal o ruku." Onemela som od úžasu.

Zaľúbená hlupaňa - part 13

16. července 2013 v 17:54 | Evil

13. časť-KLAMSTVO
___________________________________________
,,Ja, netuším ,prečo ma staviaš do tejto pozície Daniel." Pozrela som do očí Alexandra, ktorý sa tváril naduto.
Mala som strašnú chuť streliť facku aj jednému aj druhému.
,,Viete čo? Choďte do pekla! Obaja! Už vás nechcem nikdy vidieť!" Otočila som sa im chrbtom, no ešte som sa v poslednej chvíli zvrtla a hodila som Danielovi vetrovku. ,,Na." Zamrmlala som.
,,Kira!" Skríkol Alexander. ,,Nechaj ju!" Zavrčal Daniel.
Počula som náraz akoby niekto dopadol na zem. Bolo otázne či to bol Daniel alebo Alexander. Bolo mi to jedno, nech sa pre mňa za mňa aj pozabíjajú.
Kráčala som rýchlim krokom, utekať sa mi nežiadalo, nepotrebovala som ochorieť. Nepotrebovala som absolútne nič.
Hnevala som sa na seba, že som Daniela tak nepekne využila, som zlá. Presne ako v Xanderovej pesničke.
Zlé dievča... okamžite so m z mysle vyhnala predstavu, ktorá sa pri spomienke na pesničku ihneď začala prebúdzať.
Bože, toľko zmätku čo som v sebe práve mala. Toľko chaosu, toľko výčitiek.
Ako sa toho zbaviť? Zaškerila som sa a zahla som do najbližšieho baru...




ALEXANDER

Nahnevaný sám na seba a predovšetkým na Kiru som si to namieril rovno do baru, prekvapene som ostal stáť, keď som zbadal dlhé čierne vlasy a postavu opierajúcu sa o barový pult. Okolo nej sa zhrčilo niekoľko podivných chlapov ozýval sa aj jej veselý smiech. Nahnevane som tam vykročil, v tej chvíli som bol taký naštvaný, žeb y som sa kľudne pobil s celým regimentom vojakov.
Pošúchal som si líce v ktorom mi stále brnelo.
Prekliaty Daniel!
,,Chlapci, chlapci...neverím ani jednému z vás..." Začul som útržok s jej rozhovoru, bolo jej ťažko rozumieť.
Je opitá!
Prekliata Kira!
Napaprčene som si uvedomil, že jeden z chlapíkov ju pobozkal na líce, vyslúžil si od nej facku.
Znechutene som si rozrážal cestu pomedzi jej ,,nápadníkov". Uhýbali sa mi s cesty len veľmi neradi, dokonca som si vyslúžil aj pár nepekných slov na svoju adresu. Zazeral som ako sto čertov a keď som dorazil k nej oblapil som ju okolo pása a potiahol som ju zo stoličky, vyvedená z mieri tým prekvapivým gestom takmer spadla na zem, spolu so mnou.
,,Hej!" Ohradila sa a začala kopať. ,,Čo si to dovoľuješ!" Zasipela, nevediac, že som to ja, zrejme by vyvádzala ešte viacej keby to vedela.
,,Prestaň!" Zašepkal som jej do ucha, keď začula môj hlas ihneď sa upokojila.
Podarilo sami ju vyviesť von.
Až potom vystrčila pazúriky. ,,Okamžite ma pusti!" Lakťom mi buchla do rebier. ,,Au." Zahučal som a pustil som ju ako si želala.
Dlaňou som si prešiel po rebrách. ,,To si sa naučila od nich?" Hlavou som kývol na dvere baru.
Nadvihla pobavene obočie a prihlúplo sa usmiala. ,,Ha, to by si chcel vedieť, čo?" Strašne zle artikulovala, sotva som jej rozumel, no i tak bola neuveriteľne krásna.
,,Takto premýšľaš o tebe a...mne a...Danielovi? Pri poháriku? No krása." Posmešne som sa zasmial čím som si od nej vyslúžil vyčítavý pohľad.
,,To je moja vec." Odbila ma, otočila sa mi chrbtom a kráčala bohvie kde.
Rozbehol som sa za ňou. ,,Kam sa chytáš?" Opýtal som sa zvedavo, premýšľajúc čo sa jej práve teraz preháňa hlavou.
,,To je moja vec." Zopakovala znova, čím ma nesmierne podráždila.
,,Nie, zlé dievča, to rozhodne nie je. Si opitá...ledva kráčaš." Dodal som keď sa zakolísala a ledva sa udržala na nohách.
,,Alexander...prosím..daj mi pokoj!" Jej žalostná prosa ma zaskočila, nevedel som čo povedať. Hlas sa jej chvel ako sa snažila potlačiť plač.
,,Ja...prepáč..." Dokázal som zo seba vydať aspoň to chabé ospravedlnenie.
Pozrela na mňa a jej pohľad sa mi vryl do pamäte už navždy. ,,Prepáč? Ha! Jedno prepáč nič nezmení. Je neskoro, už som to aj ja... pochopila." Urobila krok smerom ku mne. Potom ďalší a ďalší až nakoniec stála tesne pri mne.
,,Najlepšie bude ak odídem... a nevrátim sa. Nebudem ťa mať na očiach...áno, áno. Odídem s Danielom...." Prekvapene som na ňu pozrel.
,,Čo mi to tu rozprávaš?!" Vyhŕkol som neveriac svojim ušiam. ,,Chceš o-odísť?!" Zdrapil som ju za ramená a potriasol som ňou.
,,To ti nedovolím...si moja!" Usmiala sa akosi neveselo, hrdlo mi zovrelo nedobrá predtucha.
,,Ľúbim jeho..." Vybehlo s nej. Ruky mi ovisli vedľa tela o krok som od nej odstúpil.
,,Nie...klameš!" Uprene mi hľadela do očí...


KIRA

Zahľadela som sa mu uprene do očí a rozhodla som sa, že najlepšie bude opäť klamať.
,,Nie..." potriasla som hlavou ,,neklamem, ľúbim Daniela." Neochvejne som sa pokúšala hľadieť mu do zarazených hnedých oči, ktoré na mňa neveriacky pozerali. ,,Uvedomila som si to práve dneska pri tom poháriku. Daniel je ten, ktorého ľúbim." Srdce kričalo aby som neklamala a povedala okamžite pravdu. Hlava mi gratulovala.
Múdre dievča...
Lenže Alexander mi už uveril, aspoň klamať viem, keď už nič iné.
Videla som ako sa mi vzďaľuje, ako hľadí... jeho pohľad ho prezradil. Zdalo sa, že mu moje vyhlásenie ublížilo, ale to mohlo byť kľudne len zdanie, ktoré rýchlo pominulo a v jeho pohľad sa razom zmenil.
Hnedé oči sa zmenili na kus ľadu.
,,Gratulujem ti teda, že si na to konečne prišla. Teraz ak dovolíš..." Obišiel ma a vošiel do baru v ktorom som sa pred tým umárala ja.
Ostala som sa ma okolo mňa začal poletovať sneh. Nadýchla som sa už úplne triezva, teda úplne ešte nie...
Rozhodla som sa a svoje rozhodnutie už nezmením. Odídem ale až keď dokončím štúdium.
Prišla som sem študovať a nie sa zamilovať.
Opäť som to pokašľala...

Zaľúbená hlupaňa - part 12

16. července 2013 v 17:52 | Evil

12. časť
______________________________________________
"Neujdeš mi tak rýchlo..." šibla som po ňom pohľadom ,,a čo chceš? Chceš mi ešte viacej ublížiť? Tak len do toho! Urob to rýchlo a daj mi pokoj...nestojím o chlapca, čo ma bude trápiť..."
,,Oh, mám pocit, že práve o takého stojíš...chceš ma, priznaj to." Pomaly, akoby to plánoval, sa nakláňal k mojej tvári, môj obláčik pary sa miešal s tým jeho. Bol len pár milimetrov od mojich pier keď to opäť vyslovil: ,,Chcem ťa, vyslov to..." Bola som ako zhypnotizovaná, nedokázala som sa sústrediť, všetky myšlienky, všetky pocity sa spojili v jedno: ,,Chcem ťa..." Vyriekla som tie osudné slová a vrhla som sa na jeho čakajúce pery.
Lačne sme sa bozkávali ako dvaja smädný ľudia, čo v živote neokúsili nič sladšie ako naše pery.
Vsunul jazyk do mojich úst, išla som zošalieť, v bruchu ma šteklilo milión motýľov akoby chceli vyletieť, no ostali uväznený v podbrušku. Myslela som, že zošaliem. Alexander mi studenými rukami vošiel pod bundu, striaslo ma, no on ďalej pokračoval v pátraní. Toto -moje- telo mu jednoducho patrilo, chcelo len jeho. Túžilo po jeho dotykoch, rovnako ako sa smädný túži napiť, rovnako ako sa hladný túži najesť. A ešte oveľa viac...
,,Bastard!" Zasipel Daniel a Alexa trhlo dozadu. Vyjavene som sledovala ako mu Daniel vrazil päsťou do líca. Vykríkla som a hnala som sa ho zastaviť.
,,Daniel prestaň!" Skríkla som a môj hlas sa niesol doďaleka. Lenže Daniel nebol ochotný ustúpiť, uštedril Alexandrovi ďalší pravý hák. Alexander nebol schopný sa rýchlo spamätať, ostal ležať na zemi aký bol dlhý. Prekvapene žmurkal a líce mu začínalo červenieť.
Daniel sa chystal na ďalší rad úderov, hodila som sa na kolená pred Alexandra.
,,Kira, to nemusíš, nepotrebujem sa schovávať za tvoje sukne." Poznamenal ironicky a snažil sa vstať, keď som sa mu pokúšala pomôcť odsotil ma.
,,A jeho chceš?! Nedokážem to pochopiť! Je to bastard! Pozri ako sa k tebe správa! Dočerta! Kira máš na lepšieho..."
Alexander sa zasmial ,, máš na mysli niekoho konkrétneho? Napríklad seba?" Daniel sa chystal na ďalší uder.
,,Daniel!" Okríkla som ho. Ruky mu ovisli vedľa tela.
Pokrútil hlavou. ,,Nemá to zmysel, Kira, ja som sa snažil, lenže táto hra ma už nebaví. Ľúbim ťa, buď si vyberieš jeho alebo pôjdeš so mnou, ale tento krát to už bude ozaj." Oči som mala ako dva taniere, nedokázala som mu odpovedať, pozrela som na Alexandra, ktorý pre zmenu pozeral na mňa. Akoby lúštil každý výraz čo sa mihne na mojej tvári.
Čo som mu mala povedať?
Mala som sa tu naďalej zožierať v neistote s Alexandrom?
Alebo som si mala vybrať istotu, ktorú pre mňa predstavoval Daniel?
,,No tak Kira, ja čakám..."
,,Ja..." Hlas sami zadrhol a uprene som sa zahľadela do Danielových zelených očí v ktorých som jasne čítala všetku lásku, ktorú by mi vedel dať.
Pozrela som na Alexandra, jeho hnedé oči boli akési neisté a plné vzdoru. Bojoval sám zo sebou.
Bojoval aj so mnou...
,,Kira...?" Ozval sa jeho spýtavý hlas, po dlhej dobe ma oslovil, jeho hlas znel akoby s veľkej diaľky. Odrazu som bola vyčerpaná a odpoveď som nedokázala nájsť ani v sebe a ani v jednom z nich. Cítila som, že som narazila na obrovský múr, múr, ktorý nedokážem preliezť ani obísť.
Musím mu čeliť...
Alexander....Daniel...oboch som ich mala rada, lenže len jedného som skutočne ľúbila.
Lenže...ktorému ozaj patrí moje srdce?
Nie je to jasné? Musí byť! Ochromil ma strach, že moja voľba je nesprávna, že stratím jedného, kvôli tomu druhému, alebo ich stratím oboch pre svoju nerozhodnosť...
Do očí sa mi nahrnuli slzy, zaťala som zuby. Obom som sa uprene zahľadela do očí.
Preglgla som.
,,Ja..."

Zaľúbená hlupaňa - part 11

16. července 2013 v 17:51 | Evil

11.časť-Hnev
______________________________________________
Snažila som sa brať Daniela ako môjho chlapca. Ozaj som sa snažila, ale bála som sa, že s jeho strany to nie je celkom hrané. Nechcela som mu ublížiť.
Nechcela som nikomu ublížiť, tak prečo všetci ubližovali mne?
Jasné, všetci určite nie, ale mne stačilo, že mi ubližoval Alexander, chcel sa hrať hej? V poriadku, lenže nebudem to ja, ktorá sa priplazí ako prvá!
Rozhodne nie!
Lenže pojem zlomené srdce u mňa naberalo akési živé kontúry, myslela som, že je to len metafora, lenže skutočne sa to môže stať.
Skutočne môžete mať zlomené srdce...
Keď som Alexandra videla s tým dievčaťom takmer som umrela od hnevu a žiarlivosti. Vyškriabala by som jej oči a vyšklbala vlasy!
Lenže bol pri mne Daniel. Moja opora, Daniel, ktorý pri mne vždy stál. Prečo som sa nezamilovala práve do neho?


ALEXANDER

Bolo to horšie ako som si myslel, hra, ktorú som rozohral sa otočila proti mne. Našla si chlapca.
Zožierala ma číra nenávisť k tomu ..tomu...blbcovi čo sa jej dotýkal, zastrkoval jej zvlnené vlasy za ucho a hladil ju po broskyňových lícach.
Mal som chuť prísť k nemu a jednu mu vraziť.
JE MOJA! Chcel som vykríknuť. Chcel som ju vziať do náručia a ujsť s ňou niekde, kde by sme boli len my dvaja...
Ozaj som toho chcel tak veľa? Pokašľal som to. Teraz mi neostalo nič iné len ju odprosiť na kolenách...NIE!
Čo ma to zase napáda? To nemôžem, nemôžem sa tak ľahko vzdať...
Musím ju dostať na kolená...
Musím...
Lenže...dokážem to?
Utrápene som si vložil tvár do dlaní ,,Zlé dievča, zlé dievča...tak dobrá ..tak dobrá..."


KIRA

,,Si si istá? Nechceš si to ešte rozmyslieť? Pokrútila som zápore hlavou.
,,Nie je už náhodou, neskoro sa na toto pýtať? Predsa len nás už spolu videl. A dosť často. Som inak rada, že si sa rozhodol začať študovať práve na tejto škole."
Bola som mu nesmierne vďačná za túto frašku, ktorú sme nastražili. Na túto hru, ktorá každému len ubližuje...
,,Prosím ťa už mi neďakuj, potupuje ma to. Keď si spomeniem prečo to vlastne robím...je mi zle..." Sklopila som zrak. ,,Prepáč..." Ospravedlnila som sa, netušiac prečo vlastne.
,,Prečo to všetko? Prečo to tak komplikujete? Nie je jednoduchšie priznať si, že sa milujete? Ja ti to poviem bez obalu ľúbim ťa, lenže mi to neopätuješ, on áno a ty jemu tiež, kde dočerta je chyba?! Och, viem, obaja ste blbci..." Otvoril dvere na izbe a vybehol von. Pozrela som na Ericu, ktorá sa usmievala.
,,Čakala som kedy vybuchne. Ozaj som to čakala." Úžasné!
,,Ja som to teda rozhodne nečakala." Priznala som sa jej, keď som sa snažila navliecť na seba teplú vetrovku a brala som do rúk aj Danielovu.
,,Myslím, že ja pôjdem..." Povedala Erica a ukázala na malé vločky, ktoré voľne poletovali. Krása.
,,V poriadku, idem aby mi neušiel." Vybehla som do mrazivej zimy, tesnejšie som si pritiahla vetrovku k telu.
,,Daniel?" Zakričala som, odpovede som sa nedočkala. Napaprčene som si vzdychla.
Chudák Daniel.
,,Daniel?" Zakričala som znova, pretože sa mi v diaľke zdalo, že vidím obrys postavy.
Postava zastavila a ja som sa vďačne usmiala.
,,Myslela som, že ani nezastavíš, hneváš sa?" Úsmev mi zamrzol na perách, keď sa postava obrátila ku mne.
,,Myslím, že mám dôvod hnevať sa, len trochu iný ako tvoj milovaný." Ozval sa trpký smiech.
,,Alexander?" Vydýchla som, s úst mi vyletel obláčik pary.
Trochu oneskorene mi došiel význam slov, ktoré vyslovil. Zamračila som sa,, myslíš , že TY máš dôvod na zlosť?" zasipela som na neho.
Opäť ten jeho smiech ,, samozrejme, že si to myslím...celé prázdniny si nedvíhala telefón, nebola si ani na facebooku. Nič som o tebe nevedel!"
,,Aha! Takže preto si si našiel v priebehu jedného týždňa náhradu, že?" Sarkasticky som vyzdvihla obočie a na tvári sa mi objavil nepekný úškľabok. ,,Teda, neuveriteľné, TY máš fakt právo hnevať sa." Trpko som sa rozosmiala.
,,Ak by ťa to teda zaujímalo, o čom dosť pochybujem, telefón mi ukradli a internet nám nefungoval..."
Zaškľabil sa.,, Úžasné výhovorky." Poznamenal a spravil krok smerom ku mne. Zdalo sa, že nie je ochotný mi uveriť.
,,Ver si čomu chceš." Zašepkala som mu do tváre nenávistne.
,,Máš pravdu, budem veriť čomu chcem." Prešla mnou vlna zlosti a hnevu. Mala som chuť jednu mu vraziť.
Kam sa podel ten Alexander, ktorý mi napísal pesničku? Kde sa podel ten nežný Xander?
,,V poriadku..." Odsekla som mu a snažila som sa prejsť okolo neho a ďalej hľadať Daniela. Nepustil ma však.
,,Neujdeš mi tak rýchlo..."