Diabolský ochranca part 13 (DaNa)

21. února 2014 v 16:58 | €vil


Diabolský ochranca part 13 (DaNa)

,,DaNa..." Minhyunov hlas sa predieral do môjho podvedomia. ,,DaNa..." Cez vzlyky som ho takmer nepočula. ,,DaNa, čo sa stalo?"Dotkol sa môjho ramena a jemne ma k sebe otočil. ,,Nechaj ma!" Odsotila som ho od seba, padol na zem, prekvapene na mňa pozeral. Nečakal takúto moju reakciu.
,,Bol to Ren, pravda?" Hlavou mykol na moje ostrihane vlasy, brada sa mi roztriasla a prišiel ďalší príval sĺz. ,,Odíď! Chcem byť sama!" Otočila som sa k nemu chrbtom, pristúpila som k neporiadku, ktorý narobili moje vlasy, padla som na kolená. Slzy sa mi jedna za druhou valili po lícach. ,,DaNa..." Nepozrela som na neho. Nechcela som ho vidieť. ,,Odíď." Unavene som mu zopakovala. ,,Je to kvôli tebe." Trpko som sa na neho oborila. ,,Odíď." Zopakovala som, začula som jeho kroky, ktoré rýchlo smerovali k dverám. Otvoril si, zdalo sa mi, že tam chvíľu postál a potom odišiel. Prstami som prešla po spúšti, moje vlasy ma pošteklili na končekoch.
Dvere na byte sa znovu otvorili. ,,Minhyun..." vzdychla som si ,,odíď, povedala som ti, že ťa nechcem vidieť." Hlas som mala tichý, chvel sa mi. Chcela som byť silná.
,,Minhyun nemohol" zalial ma pot ,,tak som prišiel ja." Hlas, ktorý sa mi prihovoril nepatril k žiadnym, ktoré by som poznala. Otočila som sa, pod krk ma chytila veľká laba. Muž mal na hlave kapucňu a prítmie izby, mi nedovoľovalo nazrieť mu do tváre. To bol aj tak môj najmenší problém, jeho ruka na mojom krku spôsobovala, že mi dochádzal dych.
,,No tak, neprišli sme ju zabiť." Môj zlý sen sa začal plniť. Ďalší muž v miestnosti podišiel bližšie a uchopil toho, ktorý ma držal pod krkom. ,,Pusti to dievča." Ruka sa uvoľnila a ja som padla na zem. Začala som lapať po dychu. Snažila som sa odplaziť preč, no ten druhý sa len zasmial a strelil mi facku, tak silnú, že som omdlela.
Keď som sa prebrala zistila som, že som pripútaná k stoličke na očiach som mala šatku. Čo sa to do pekla deje?! V hlave som mala chaos, ničomu som nerozumela.
,,Tak, dievča, je načase aby si nám vyklopila, kde tvoj otec ukryl tie dokumenty?" Prudko som vydýchla, keď som na hrdle pocítila niečo chladné. Nôž! Napadlo ma s hrôzou. Odrazu som si pripadala ak hrdinka z románu, prišlo mi to neviem prečo smiešne.
,,Niečo na smiech?" Zarazila som sa, asi už bláznim. Toto predsa nemôže byť skutočné?! Nie, určite je to len jeden s bláznivých snoch, ktoré sami zdávajú.
,,Ja- ja neviem o čom hovoríte...prosím.. toto musí byť omyl ja-.." Na tvár mi pristála ďalšia facka. Zastenala som. V ústach som cítila kovovú chuť krvi. Panika sa zbierala v mojej hrudi, snažila som sa byť statočná, lenže ako môže byť človek v takejto situácii statočný?
Hlava som sklonila dopredu, mala som hrozný strach. Bola som presvedčená, že tu umriem, určite umriem. Kto by ma zachraňoval? Neexistoval žiaden hrdina, ktorý by ma prišiel zachrániť. A sama odtiaľto neutečiem. A mala som pochybnosti, že by ma títo muži pustili. Som stratená. Pod bradu mi jeden z mužov vsunul prsty a hlavu mi zaklonil prudko dozadu, pocítila som bolesť. ,,Neklam určite-.." Jeho hlas zmĺkol, začula som tlmenú nadávku od ďalšieho muža. Tupý náraz, ako keď niečo ťažké udrie do niečoho... ľudského. Zachvela som sa. Počula som zvuky bitky, ktoré po minúte stíchli. Chladné ruky sa dotkli mojej tváre, jemne mi prechádzali po miestach, kde som určite mala- alebo budem mať- modrinu. Začula som ostrí nádych a výdych. ,,Za toto ich zabijem." Renov hlas ma šokoval, no pocítila som nesmiernu úľavu. ON pre mňa prišiel! Cítila som, že mi uvoľňuje ruky, keď som ich mala voľné, trhanými pohybmi som si stiahla s očí šatku. Oslepilo ma svetlo, prižmúrila som oči. Ren stál pri, mal divoký no starostlivý pohľad.
,,Prišiel si pre mňa." Hlas som mala zachrípnutý. ,,Vždy ťa budem chrániť." Podišiel ku mne a objal ma. Rozplakala som sa, rozmazane som videla dva telá ležiace na zemi. ,,Tak som sa bála..." Vzlykala som, zatiaľ čo on ma tíšil. Rukou mi zašiel do vlasov a zmeravel. Moje telo reagovalo rovnako.
Rukami som vošla medzi naše spojené telá a odtlačila som ho od seba. ,,Nedotýkaj sa ma!" Zvrieskla som. Ren sa poobzeral okolo nás. ,,DaNa, nekrič." Tíšil ma, stále ma držal za ramená. Snažila som sa vyslobodiť no nepustil ma. ,,Musíme odtiaľto zmiznúť." Chytil ma za ruku a potiahol. V tomto som mu nemienila protirečiť, chcela som odtiaľto zmiznúť a viac si nespomenúť na toto miesto. Ani na tých ľudí. Pustil mi ruku a hlavou ukázal na malé okno, ktoré bolo na vrchu miestnosti. Takže ma zatvorili kdesi do pivnice? ,,DaNa, ponáhľaj sa." Poslúchla som a stúpila som na Renové zložené ruky, ktorými vytvoril akoby páku, aby som sa mohla vyšplhať nahor. Chytila som sa okennej rímsy, ruky mi odrazu ktosi uchopil a vytiahol ma von. Prekvapene som zdvihla zrak. ,,JR." Vydýchla som, kývol mi a bez slova si čupol k okienku a pomohol Renovi. Ten ma zase uchopil za ruku a všetci traja sme sa rozbehli preč.
Dorazili sme k môjmu bytu, JR ostal vonku a Ren so mnou vošiel dovnútra. Jeho pohľad padol na kopu vlasov. ,,DaNa ja..."
,,Nič nehovor." Hlas som mala chladný. ,,Zachránil si mi život, takže ...budem sa tváriť, že sa toto nestalo." Rukou som si vošla do krátkych vlasov, kde tu, som ešte mala dlhé pramene. Vedela som, že takto sa v škole ukázať nemôžem. ,,Lenže odteraz sa všetko zmení." Chcel niečo namietať. Pristúpila som k nemu bližšie. ,,Pred chvíľou si mi možno zachránil život, no pred pár hodinami si mi ho sám zobral." Šokovane odo mňa uskočil, v pohľade mal nefalšovanú bolesť. ,,Zničil si tú, ktorou som bola, Ren. Teraz ťa zničí tá, ktorou budem." Bez ďalších slov som mu ukázala dvere. Nič nepovedal. Proste odišiel. Jedna slza sa preliala s mojich očí.
Do dverí vrazil Minhyun, pribehol ku mne. ,,Si v poriadku?" Cúvla som pred jeho dotykom.
,,Nedotýkaj sa ma." Tvrdo som na neho pozrela. ,,Chcem vedieť prečo ma uniesli?" Minhyun sa na mňa odmietavo zahľadel. ,,Buď mi to povedz, alebo zmizni!"
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Karin_Kim55 Karin_Kim55 | Web | 22. února 2014 v 10:37 | Reagovat

on jí to řekne! *w* že yo?! *w* řekne jí to! *.*
Omo!! *Q* tak tohle byla asi zatím moje oblíbená část! *o*
těším se na další! :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama